FOTO SME - PAVOL MAJER
dňajších hodinách navštevovali najmä školáci, zrejme aj preto boli premietacie sály podvečer podstatne prázdnejšie.
Ponúkané témy boli veľmi rôznorodé. Diváci si mohli pozrieť dokumenty o projektoch na efektívnejšie využitie trvalo obnoviteľných zdrojov energie, o nových trendoch výstavby mestských aglomerácií či výklad o prevádzkovaní meteorologickej družice.
Organizátori sa postarali aj o pestrosť z hľadiska pôvodu filmov, a tak sa dali porovnávať problémy záplavami prenasledovaných ľudí z Bangladéša s tými, ktoré sa objavujú napríklad vo Francúzsku. Osemčlenná medzinárodná porota vyberala z viac než dvesto filmov a orientáciu v ponuke uľahčoval katalóg, abecedne zoradený podľa krajín pôvodu.
Podstatne ťažšie si návštevník mohol vybrať v rámci jedného predstavenia. Jednotlivé príspevky spolu zväčša nesúviseli. Možno to uľahčilo porovnanie ponúkaných príspevkov, ale skôr z hľadiska kvality samotného filmu, čo asi nebolo cieľom festivalu. Na druhej strane, čakanie na tému, ktorá by mohla zaujať, pravdepodobne otrávilo nejedného diváka. Niektoré programy trvali len niekoľko minút, iné aj viac než hodinu. Aj pre diváka odborníka musí byť sledovanie polhodinovej monotematickej projekcie poriadna fuška. Ešte tažšie si v tejto situácii možno predstaviť trpezlivého laického návštevníka či dokonca školáka. Asi najväčšie problémy však návštevníkovi spôsoboval preklad. Najmä príspevky v anglickom jazyku z tohto dôvodu nebolo jednoduché pochopiť.
Ekotopfilm 2001 nespôsobil hromadný záujem Bratislavčanov o ekologickú problematiku a trochu atypicky pôsobil pre podujatie tohto tohto druhu aj mondénny hotel Carlton. Napriek tomu však premietacie sály nezývali prázdnotou. Návštevnosť festivalu by však mohla byť určite ešte väčšia. Možno by pomohol vhodnejší výber filmov. Práve v tomto prípade platí, že menej je niekedy viac.
MIRO GRMAN
