Hlavné mesto Bratislava získalo svoj majetok po národných výboroch 24. novembra 1990. Pod Bratislavu ako obec prešiel majetok národného výboru hlavného mesta, obvodných národných výborov I až V, miestnych národných výborov Podunajské Biskupice, Vrakuňa, .
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Hlavné mesto Bratislava získalo svoj majetok po národných výboroch 24. novembra 1990. Pod Bratislavu ako obec prešiel majetok národného výboru hlavného mesta, obvodných národných výborov I až V, miestnych národných výborov Podunajské Biskupice, Vrakuňa, Rača, Vajnory, Záhorská Bystrica, Devínska Nová Ves, Jarovce, Rusovce a Čunovo, západoslovenského krajského národného výboru, okresného národného výboru Bratislava – vidiek, všetko okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy.
Mestské časti dostali majetok od mesta iba do správy, podľa štatútu mesta sa im pridelili veci, ktoré vlastnili bývalé obvodné a miestne národné výbory. Aj dnes mesto zveruje do správy mestských častí svoje pozemky a budovy, ak o ne mestská časť požiada. V každej mestskej časti okrem tých malých však pribúda nehnuteľný majetok. Mestské časti ako právnické osoby získavajú ďalšie vlastníctvo, často ho však financujú z obecných peňazí (napríklad z príjmu dane z nehnuteľnosti, z fondu rozvoja bývania), čo je v rozpore so štatútom mesta.
Z celkovej rozlohy územia jednotlivých mestských častí vlastnilo mesto k 31. decembru 2000 až 58 percent pozemkov v Novom Meste, od 23 do 25 percent v Starom Meste, Rači, Petržalke a Dúbravke, 16 percent malo v Karlovej Vsi, v Ružinove 10, v Lamači 9, od 1 do 4 percent v ostatných mestských častiach.
Mesto vlastní pozemky, budovy, iné stavby, ihriská, komunikácie prvej a druhej triedy, verejnú zeleň, ktorá vznikla investičnou činnosťou, spolu v hodnote zhruba 30 miliárd korún. Z toho okolo 17 miliárd korún tvoria pozemky s celkovou výmerou okolo 50 mil. m2. Cena sa stanovila podľa cenovej vyhlášky, skutočná trhová hodnota je vyššia. Pohyb pozemkov mesto eviduje prostredníctvom katastrálnych úradov. Stáva sa, že úbytok alebo prírastok pozemkov na liste vlastníctva sa po inventarizácii nevie vysvetliť, pátranie po tom, čo sa stalo, je zdĺhavé. Mestu totiž chýba evidenčný systém a sledovanie cez katastre nestačí. Bez dokladov v minulom roku napríklad v Dúbravke pribudlo do majetku mesta 5839 m2, v Podunajských Biskupiciach 1810 m2, vo Vajnoroch 3109 m2, vo Vrakuni 4118 m2. Naopak, zatiaľ nevysvetliteľne ubudlo v Dúbravke 11 915 m2, v Podunajských Biskupiciach 3155 m2, v Rusovciach 99 m2, v Starom Meste 23 849 m2, vo Vajnoroch 3073 m2, vo Vrakuni 6552 m2 a v Záhorskej Bystrici 1910 m2. (dro)
