
Majiteľ firmy, ktorá prevádzkuje kolotoče v lunaparku, nemá od januára 2001 nájomnú zmluvu. Mesto sa s ním súdi o vypratanie pozemku aj o 22 miliónov korún.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Mesto, aby si doplnilo rozpočet, každý rok musí predávať svoj majetok. Na rok 2001 si vytýčilo, že predá majetok za 360 miliónov korún. Tento rok do polovice septembra utŕžilo z predaja vlastného majetku a z predaja majetku zvereného do správy mestským častiam vyše 136 miliónov korún, stále však stanovený plán nenaplnilo. V rozpočte sa počítalo s príjmom od Slovenskej správy ciest, ktorá mala kúpiť pozemky v súvislosti s výstavbou diaľnice Einsteinova a úsekom diaľnice D2 Staré grunty. Keďže sa tak nestalo, mestu chýba zhruba 200 miliónov korún. Nádeje vkladá do vypísanej súťaže na predaj pozemkov lukratívneho Podhradia, ich cena sa odhaduje na 600 miliónov. Investor, ktorý do tejto oblasti príde, bude musieť vybudovať inžnierske siete, zaplatiť architektonickú súťaž a dovoliť mestu, aby ju schválilo.
Svoje pohľadávky voči investorom rieši mesto aj bartrovými obchodmi. Jedným z príkladov je vyplatenie firmy Subterra, s. r. o., ktorá za výstavbu podzemných kolektorov dostala pozemky v hodnote viac ako 35 miliónov korún. Spoločnosť získala pozemky v Petržalke, tiež kotolňu s ekologickou záťažou a nedokončenú športovú halu v Dúbravke. Sieť kolektorov v historickom jadre však nie je dokončená. Stavbu zatiaľ pozastavili, pretože nie sú peniaze na dokončenie. Samospráva bude vyberať z možností, či stavbu ukončí podľa projektu, práce zastaví, alebo ich zlikviduje.
Konečnú cenu za štvorcový meter určujú poslanci mestského zastupiteľstva a niekedy sa líši od ceny, ktorú navrhlo finančné oddelenie. Často sa stane, že poslanci pozemok nadhodnotia a kupec od zámeru upustí. Vtedy pozemok čaká na druhého záujemcu, pri ďalšom hlasovaní poslanci idú s cenou dole. Mesto však na predaj pozemkov nemá vypracovanú koncepciu, ktorá by stanovovala priority pri predaji, určovala dôležitosť poradia alebo reálne cenové rozpätie. V poslednom čase sa o podobnú koncepciu pokúsila podnikateľská komisia mestského zastupiteľstva, zatiaľ sa však buduje informačný systém. Aspoň nepriama spolupráca prebieha medzi oddelením nájmov, prenájmov a predaja nehnuteľností s oddelením územného plánovania. Územniari plánujú investičné aktivity v okolí mestských pozemkov, ktoré treba zhodnotiť.
Mesto musí v budúcnosti vyriešiť otázku, či sa chce zbavovať svojho majetku, pretože raz príde chvíľa, keď už nebude mať čo predať. Riešením je aj forma dlhodobých prenájmov na 90 rokov, zisk z nich je síce pomalší, ale istejší. Paradoxne, hoci mesto každý rok niečo predá, pozemky na listoch vlastníctva mu narastajú. Dôvodom sú zmeny vo zverení správy, vyriešenie súdnych sporov. V roku 2000 v porovnaní s rokom 1999 mestu pribudlo 1,5 mil. m2 v hodnote takmer 655 miliónov korún.
Mesto prichádza o majetok aj v reštitúciách a dedičských konaniach.
Najmä dedičské konania s dodatočným zisťovaním sú najväčším problémom. Potenciálni dedičia si na základe výpisu z pozemkových kníh nechajú katastrom zapísať majetok bez ohľadu na to, že ho už má na liste vlastníctva mesto. Spor sa rieši súdnou cestou a napríklad v druhom okrese čaká mesto 52 takýchto prípadov. (dro)