Hlavné mesto vypísalo verejnú súťaž na predaj pozemkov v Podhradí. Konečne sa aj najlukratívnejšia časť Bratislavy dočká zveľadenia. Podklady a podmienky verejnej súťaže si môžu záujemcovia vyzdvihnúť na magistráte do 20. novembra. Hodnota pozemkov ponúkaných v Pohradí sa odhaduje na 600 miliónov korún, v súťaži sa bude dávať prednosť aj najvyššej cenovej ponuke. Mesto si chce predajom pozemkov zlepšiť svoj rozpočet, ktorý je doteraz stratový. Viac o mestských pozemkoch na III. strane. FOTO SME – PAVOL MAJER
Každý obyvateľ Bratislavy vyprodukuje ročne 480 kilogramov odpadu. Minulý rok tak Bratislavčania vyprodukovali 216-tisíc ton komunálneho odpadu. Od budúceho roka vstúpi do platnosti nový zákon o odpadoch. Mesto momentálne pripravuje nové všeobecne záväzné nariadenie. Hlavným cieľom zákona je podľa Marty Gojdičovej z ministerstva životného prostredia odpady minimalizovať. Jedným z riešení, ktoré zákon podporuje, je recyklácia.
Vznikne autovrakovisko
Bratislava má už s recyklovaním skúsenosti. Od roku 1994 prebieha separovaný zber papiera, skla a kovov. O rok neskôr sa začalo s recyklovaním odpadov s obsahom škodlivín, ako sú akubatérie, žiarivky, pneumatiky alebo lieky.
Z 216 000 ton komunálneho odpadu (odpad z domácností, drobných stavebných úprav, čistenia parkov, ulíc, cintorínov) vyprodukovaného minulý rok sa podarilo recyklovať len štyri percentá – teda 3594 ton, väčšina – 117 000 ton skončila v spaľovni a 25 000 ton na skládkach v Zohore, Senci či Stupave.
„Novinkou pre Bratislavu je len to, že sa musíme postarať o drobný stavebný odpad, dvakrát za rok musíme zabezpečiť separovaný zber objemných odpadov, odpadov s obsahom škodlivín a odpadov, ktoré vzniknú pri úprave verejných priestranstiev – cintorínov či parkov,“ hovorí Anna Krištínová z magistrátu. Mesto musí zriadiť aj parkovisko pre vraky starých automobilov. Tie by mali na budúci rok zmiznúť z ciest. Podľa nového zákona ich na vyhradené parkovisko odprace majiteľ, ak nie je známy, tak správca cesty.
Bratislavčania chcú separovať
Novinkou pre mesto sú aj poplatky. Podľa zákona stanovuje poplatky mesto, vybrať si môže z rozpätia 80 až 1200 korún.
Obce by si mali do svojho nariadenia vybrať sumu podľa svojich skúseností s nákladmi na spracovanie odpadu aj podľa počtu obyvateľov a rozlohy.
Bratislavčanov podľa návrhu nového všeobecne záväzného nariadenia pravdepodobne čaká najvyšší polatok – 1200 korún na obyvateľa. Podľa Anny Krištínovej však ani táto suma nestačí na zabezpečenie všetkých povinností.
Aj samotná recyklácia je drahá záležitosť, podľa Ladislava Štibranyho z firmy OLO (Odvoz a likvidácia odpadov) sa však nemôžeme na tento problém pozerať len z ekonomického hľadiska. „Recyklácia je drahá vec, treba zabezpečiť autá, zbernú techniku. Jeden špeciálny farebný kôš, ktorý obyvatelia poznajú, stojí asi 9000 krún. Navyše treba zabezpečiť vytriedenie, pretože ľudia často do košov nahádžu aj to, čo tam nepatrí. Za kilogram skla pritom dostanete 1,20 Sk, za kilogram papiera korunu. Nemožno to však brať čisto ekonomicky. Ak separujeme papier, ušetria sa tony vody na jeho výrobu, nemusí sa vyrúbať kus lesa a náklady sa vrátia v lepšom životnom prostredí,“ hovorí Štibrany. Podľa neho Bratislavčania chcú separovať, žiadajú kontajnery. Najlepšie skúsenosti vraj majú s menšími mestskými časťami, kde ľudia bývajú v rodinných domoch a malých bytovkách.
Odvoz za žetóny
Poplatok 1200 korún môže obec znížiť alebo odpustiť starým ľuďom, mnohodetným rodinám alebo ľuďom sociálne slabým, odkázaným na podporu. Alternatívou je aj tzv. množstvový zber. Napríklad záhradkár z Bratislavy, ktorý vie, že jeho kôš pred záhradou sa naplní za celý rok len päťkrát, si može kúpiť žetóny len na odvoz päťkrát za rok. Ušetrí on aj mesto, ktoré nebude musieť platiť za vývoz poloprázdnych kontajnerov.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
hajduchova@sme.sk
