FOTO SME - ARCHÍV
i vysokú nezamestnanosť a disparitu regiónov, teda rozdielnosť podmienok v jednotlivých oblastiach Slovenska.
Podľa Mikloša je miera nezamestnanosti a s tým súvisiaca životná úroveň v Bratislave porovnateľná so situáciou v hlavných mestách susedných štátov a Bratislava výrazne nezaostáva za Varšavou alebo Budapešťou. V roku 2000 narástol počet nezamestnaných na Slovensku na jedno pracovné miesto v porovnaní s rokom 1998 z 18 na 84. Kým však v Bratislavskom kraji čaká na jedno miesto menej ako 50 obyvateľov, v Košickom je to viac ako 250. Aj v tomto smere vidí Mikloš podobnosť s vývojom v ďalších stredoeurópskych krajinách, ale pripúšťa, že na Slovensku je tento rozdiel predsa len výraznejší.
Grawe poukázal na osobité postavenie rómskeho obyvateľstva a práve na vysokú mieru nezamestnanosti Rómov. Zo štúdie vyplýva, že na Slovensku žije okolo 2,6 percenta obyvateľstva v chudobe, ak príjem jednej osoby na deň neprevyšuje 2,15 USD. V Slovinsku a v Českej republike sa počet chudobných obyvateľov pohybuje okolo 0 percent. Na opačnom konci stojí Lotyšsko s 6,6 a Rusko s 18,8 percenta obyvateľov žijúcich v chudobe. V porovnaní s ostanými krajinami Višegrádskej štvorky je Slovensko v tomto ukazovateli najhoršie.
Úroveň sociálnej starostlivosti o občanov hodnotí koordinátorka projektu Ana Revengaová za pomerne vysokú a efektívnejšiu ako v ostatných štátoch integrujúcich sa do EÚ. Problémom však ostáva finančná udržateľnosť systému a demotivácia obyvateľstva. Podľa A. Revengaovej môže sociálna istota i výška sociálneho príspevku odradiť mnohých nezamestnaných od hľadania práce, pretože úroveň minimálnej mzdy nie je v porovnaní s finančnou podporou v nezamestnanosti pre občana dostatočne zaujímavá. Za problematickú označila aj oblasť nelegálnej zamestnanosti. Napríklad v Španielsku dosahovala dlhodobá nezamestnanosť podľa štatistických údajov okolo 25 percent. Špecializovným výskumom však zistili, že 5 až 7 percent nezamestnaných nelegálne pracovalo. A. Revengaová sa domnieva, že na Slovensku môže byť situácia podobná. Svedčí o tom aj fakt, že občania, ktorí stratili nárok na podporu v nezamestnanosti, si veľmi rýchlo našli prácu.
Autor: MIRO GRMAN
