V zostave trénera Štefana Tarkoviča sa objavilo aj šesť dievčat, ktoré hrávajú v belasom slovanistickom drese - Bottová, Jurcegová, Lašová, Mackovičová, Šnajdarová a Mesárošová. Naše reprezentantky zaostali ďaleko za očakávaním a všetky stretnutia prehrali. S Holandskom 0:4, s Walesom 0:2 a s Poľskom 0:3. Ani s odstupom času, po doznení negatívnych pocitov, sa ŠTEFANOVI TARKOVIČOVI nehodnotilo ľahko.
Aký je váš spätný pohľad na kvalifikáciu?
„Družstvo išlo na turnaj slabšie pripravené. Päť spoločných tréningov a jeden prípravný zápas nie je veľa. Na porovnanie: víťazný holandský výber trénuje spoločne dvakrát za týždeň a pred duelmi v Poľsku mal na konte 50 tréningových jednotiek, čo považujem už za adekvátnu prípravu. Naše reprezentantky zatiaľ skúsenosti iba zbierajú. Bolo to pre ne prvé medzinárodné vystúpenie.“
Ako vyzerali jednotlivé zápasy?
„V zápase s Holandskom sme hrali slabo, ale hlavne súper nás absolútne k ničomu nepustil. Takmer vôbec sme sa nedostali k útočeniu, lebo sme celý zápas hrali pod tlakom. Na stretnutie proti Walesu sme nastúpili v pozícii favorita a priebeh i štatistiky hovorili v náš prospech. Súperky vystrelili na bránu jediný raz a po chybe brankárky sme dostali gól. Druhýkrát sme inkasovali neuveriteľným spôsobom, keď brankárka pri výkope trafila spoluhráčku a od tej putovala lopta do našej siete. Bol som na pokraji nervového zrútenia. Potom sme si vytvorili asi šesť čistých šancí, Wales sme nepustili na našu polovicu, ale gól nie a nie dať. Proti Poľsku sme si chceli aspoň napraviť reputáciu. Opäť sme doplatili na neskúsenosť, celý zápas sme hrali pomerne dobre, ale pri stave 0:1 sme počas trojminútového ošetrovania našej hráčky dostali dva góly a už nebolo o čo hrať.“
Sú podľa vás dievčatá vývojaschopné a čomu sa v Poľsku priučili?
„Určite sú. Musia zohrať viac medzinárodných stretnutí, získať sebavedomie. Zlepšenie kondície je samozrejmosťou. Po zlom vstupe do turnaja doľahla na hráčky psychická kríza a nedokázali si plniť ani najzákladnejšie úlohy na ihrisku. Musia jednoducho viac a kvalitne trénovať a ich výkony budú lepšie. A najväčšou bolesťou celého slovenského futbalu je premieňanie šancí. Vytvorili sme si ich veľa, ale gól sme nedali.“
Aká budúcnosť čaká náš ju- niorský futbalový výber?
„Vzhľadom na to, že sme skončili posledné, o rok budeme hrať v C úrov- ni a budeme sa zo suterénu opäť snažiť dostať vyššie. Veľmi ma však mrzí postoj trénerov po príchode na Slovensko, ktorí mi ironicky gratulovali k predvedeným výkonom. Je smutné že po neúspechu majú o ženský futbal väčší záujem, ako keď sme pred rokom vyhrávali a postúpili sme. Uvažujem o rezignácii na post reprezentačného trénera.“
PROKOP SLOVÁČEK
