FOTO - FEDOR NEMEC
Tretie CD s názvom Zamrznuté srdce Jadranu dnes o 10.00 h v Kultúrnom dome Ružinov krstí JADRANKA HANDLOVSKÁ. Ako na prvých dvoch albumoch i na treťom sú balkánske pesničky spievané v slovenčine, slovinčine, chorvátčine a srbčine. Na nosiči nájdete aj piesne, ktoré speváčka otextovala sama. Na galakoncerte ako hostia vystúpia Eva Máziková, Robo Kazík, Dušan Grúň, Lýdia Volejničková, Stano Vytáloš, Milan Barabáš, Break Down a hudobná skupina Sonet. Jadranka Handlovská súčasne preberie zlatú platňu za CD Jadranka II. Za svoje druhé CD dostávate zlatú platňu. Čo je podľa vás dôvodom takého úspechu?
„Na Slovensku je veľa dobrých speváčok. Keď však niečo viete či máte dobrý zámer, na hudobnom trhu to ešte neznamená, že budete úspešný. Moja muzička je odľahčujúca, dá sa pri nej relaxovať, upratovať, variť, niektorí si pri nej usporadúvajú rodinné oslavy, zabávajú sa, tancujú, a to všetky vekové kategórie. Keď som rozmýšľala, čo by som mohla ľuďom ponúknuť, uvedomila som si, že práve balkánske, slovanské srdce. Bolo by čudné, keby Ibrahim Maiga spieval a robil niečo iné, než čo mu je blízke a prirodzené. Preto aj ja spievam balkánske piesne.“
Kedy ste sa rozhodli spievať?
„Pôvodne som chcela byť herečkou a speváčkou. Splnil sa mi aspoň spevácky sen. Od detstva som hrávala na klavíri, môj otec mal veľmi rád džez-blues, a hoci pochádzam z lekárskej rodiny, hudba u nás žila a formovala ma. Na treťom CD som už pridala aj svoje texty. Pieseň Zamrznuté srdce Jadranu je môj prvý slovenský text. Myšlienkovo ide o parafrázu na situáciu, keď bola v štrnástom storočí takzvaná malá doba ľadová a vojská prechádzali do Talianska po zamrznutom mori. V nedávnej minulosti zamrzli srdcia ľuďom na Balkáne, pretože sa tam udialo to, čo sa udialo. Skladba je smutná, poslucháči mi vravia, že im pri nej behajú zimomriavky po chrbte. Ale spievať o Balkáne a nespomenúť vojnu sa nedá. Pri prvom a druhom cédečku som sa tejto téme vyhýbala, mám tam rodinu a ešte som to vnútorne nemala spracované, teraz sa všetko upokojilo a ja som potrebovala vyjadriť svoje pocity. Ostatné piesne sú však veselé, o láske a o šťastí.“
Je pre vás spievanie dôležité?
„Áno. Cez predpovede počasia som sa k ľuďom nemohla priblížiť tak, ako by som si bola želala. Zdalo sa mi to málo - ste na obrazovke tri minúty a musíte hovoriť len fakty. Práve pesničkami sa mi darí povedať, čo chcem. Som veľmi komunikatívna a cestovať s programom po Slovensku mi robí radosť, rada sa stretávam, rozprávam aj s celkom cudzími ľuďmi.“
Spomenuli ste svoju „rosničkársku“ kariéru. Inde vo svete si meteorologické správy redaktori zväčša vypracúvajú sami. Ako je to u nás?
„Na Slovensku máme Hydrometeorologický ústav, ktorý má monopol a dáva do všetkých médií rovnaké texty. V Markíze sme mali poradcu, absolvovali sme meteorologický kurz a textovú zložku sme si robili všetko sami. V STV to, čo príde z Hydrometeorologického ústavu si len preložíme do divákovi zrozumiteľnej reči. Bolo by ideálne prijímať každú hodinu nové správy o počasí zo satelitov a samostatne vyvodzovať predpovede.“
Vypytujú sa vás ľudia, aké bude počasie? Neotravuje vás to?
„Vypytujú sa a neotravuje ma to. Po šiestich rokoch som už maskotom počasia, možno by som predpovede mohla aj spievať… Preto som rada, že môj spev si tiež našiel poslucháčov, nechcela by som byť večná ‘rosnička‘.“
Na odkazovači žiadate, aby vám nechávali len pekné odkazy.
„Negatívnych odkazov a správ máme všetci dosť, takže sa ich pokúšam aspoň takto separovať. Iný spôsob je, aby som sama vyžarovala niečo pozitívne a príjemné, potom by sa mi to malo vrátiť. Ale tiež nemám vždy úžasnú náladu, bývam aj neznesiteľná. Keď mám veľa práce a musím všetko stihnúť a všetko nejde tak, ako má, som nešťastná a dokážem sama seba umučiť, pretože neviem čakať. Najviac si moje takmer neurotické stavy odnáša okolie. Najlepšie to znáša moja mačka. Zamraučí a odíde.“
A vaša pozitívna vlastnosť?
„Hádam to, že mám naozaj rada ľudí a všetko, čo robím smerom k nim, robím rada.“
MILADA ČECHOVÁ
