Mnohí si len tak cinkáme lyžičkou o porcelán, ale Amélia miluje aj hádzanie žabiek ploskáčikmi. Matka jej tak trochu pitoreskným spôsobom zomrie, otec sa uzatvorí pred svetom i dcérou a ona odchádza, aby pracovala v kaviarničke na Montmartri. Vo svojom jednoduchom a jednotvárnom živote sníva, uniká do vybájeného sveta, ktorý si utvorila v detstve a neopúšťa ho ani v dospelosti.
Všetku obyčajnosť však prevráti hore nohami zaujímavý nález, tajomná škatuľka. Amélia sa ju rozhodne vrátiť pôvodnému nájomníkovi a zrazu sa roztrhne vrece dobrých skutkov a milých láskavostí.
Veľmi jemný a optimisticky ladený film kde-tu prekvapí čiernym až morbídne prifarbeným humorom, ale vďaka duchaplnej hlavnej predstaviteľke Audrey Tautou zostáva romantickým, dojímavým a pohodovým. Svoje si slušne odohral aj Mathieu Kassovitz.
Film si získal divákov aj porotu na 36. Medzinárodnom filmovom festivale v Karlových Varoch, čomu sa najviac tešil francúzsky režisér Jean-Pierre Jeunet (film Delikatesy), ktorému so scenárom pomáhal Guillaume Laurant. Za kamerou stál Bruno Delbonnel.
Amélia z Montmartru je v podstate rozprávočka pre dospelých, plná očarujúcich a „krajinársky“ nádherných záberov Paríža, úprimná a radostná snímka pre tých, ktorí majú radi predstavivosť, chápu samotu, nechajú sa unášať filmovou hudbou a vôbec majú chuť na nejakú tú delikatesu. (mi)
