Giulio Gianini: Vrátil som sa do detstva

Študovali ste scénografiu a vašim pôvodným zameraním bola umelecká fotografia. Čo vás priviedlo k animácii ?

„Bol som už veľmi unavený z mojej dovtedajšej práce. Po skončení jeden a pol mesačnej práce na filme v Las Vegas som si povedal - dosť. Vrátil som sa do Talianska, stretol som sa s Emanuellom Luzzatim a dal mu viaceré návrhy pre našu spoluprácu v oblasti animovaného filmu. Bol to spontánny a radostný nápad. Vytvorili sme prvý animovaný projekt o bojovníkoch. Neskôr sme urobili malú reklamu na cestoviny, v tom čase sa však reklama štýlovo neujala. Prvé úspechy prišli v roku 1960 vďaka hrdinskému eposu Ochrancovia Francúzska, za ním nasledoval Zámok z kariet, Straka zlodejka, Pulcinnella a ďalšie. Vďaka animovanej tvorbe som sa vrátil späť do detstva, veľmi ma oslobodzovala a obveseľovala.“

S Emanuelom Luzzatim vytvárate svet, ktorý je súzvukom hudby - operných árií a farebného obrazu. Ako je vôbec možné zredukovať dvojhodinovú operu, do 52 minútovej animovanej podoby?

„V oblasti hudby mi pomohol a podučil ma môj anglický priateľ, špecialista na spracovávanie blokov a kondenzovanie hudby. Je to práca veľmi náročná. Najprv sa robí približná synchronizácia zvukov, priraďujú sa im čísla, ktoré sa potom zaznamenávajú na hárky.“

Ako dlho trvá práca na animovanom filme, od prvého nákresu až po jeho filmové uvedenie ?

„Závisí od toho o aký film ide. Príprava Straky zlodejky trvala dva mesiace, na Čarovnej flaute sme pracovali niekoľko rokov. Podstatný je tiež autor, ktorého hudobné diela si vyberieme pre animované spracovanie. Rossiniho opery sú napríklad vďaka jasnejším frekvenciám hudby ľahšie spracovateľné ako opery Mozartove.“

Čím vás inšpirovala opera W. A. Mozarta Čarovná flauta, že ste sa rozhodli pre jej animované spracovanie ?

„Čarovná flauta sa mi od začiatku veľmi páčila. Je to prekrásna opera, ale pre mnohých ľudí zostane nepochopená. Je plná vnútorných protikladov, prelínajúcich sa dejových línií a záver takisto nie je celkom jasný. Celý príbeh pôsobí až ako ľudová zábava s prvkami teatrálnosti. Je v nej však veľa symbolov a krásnych motívov. Postava Papagena napríklad stelesňuje celé ľudstvo. Myslím, že animovaný film je o čosi zrozumiteľnejší.“

Na predstavení Čarovnej flauty však väčšinu obecenstva tvorili deti. Zdalo sa, že spojenie opery a rýchle sa meniacich farebných obrázkov nebolo pre ne dostatočne pochopiteľné. Pre aké publikum sú určené vaše animované filmy?

„Toto dielo bolo skôr pre dospelých. Je to zvláštne, ale deti za nami aj tak chodia a pýtajú si videokazety Čarovnej flauty alebo Rossiniho opier, ktoré sme zanimovali. Sú očarené skôr maľbou a farbami, ktoré na ne pôsobia abstraktne.“

Film Pulcinella bol v minulosti nominovaný na Oscara. S Emanuellom Luzzatim ste však do Ameriky odmietli cestovať.

„Predstavovali sme si, ako tam pocestujeme, desať dní sa budeme potulovať, dostaneme Oscara a pôjdeme domov. Nakoniec sme si povedali, nepôjdeme nikam, presne ako Pulcinella z nášho filmu, ktorá pochádza ešte z čias neapolskej comedie del arte a Talianom je dôverne známa.“

V čom spočíva podľa vás úspech animovaných filmových rozprávok Walta Disneyho ?

„Nemám nič proti jeho rozprávkam, niektoré sa mi páčia, napríklad Snehulienka. Jeho štýl sa však opakuje, nepredstavuje nové techniky. Napriek tomu vyhovuje americkému vkusu.“

Spomínali ste, že práca na animovaných filmoch je pre vás zábavou a relaxáciou. Chystáte sa ešte takto tvorivo oddychovať?

„Už nie. Štúdio, v ktorom sa animované filmy tvorili, je predané. Snímacie stroje z mojej vlastnej dielne sú uschované v pivnici, pravdepodobne v štádiu hrdzavenia. Bolo to len obdobie môjho života, také isté ako to, v ktorom som sa venoval fotografii či dokumentárnym filmom.“

ZUZANA DINKOVÁ