Už vo vestibule Estrádnej haly Parku kultúry a oddychu, vládla klasická atmosféra Jazzových dní. Návštevníci debatovali, popíjali a tešili sa zo života. Keltisti a camparisti sa prechádzali vo vestibule, postávali, debatovali a opäť sa vydávali počúvať to svoje. Niektorí si posadali do kruhu na zem, a tak po muzikantsky si džezovali na imaginárnych hudobných nástrojoch. Pred pódiom bola sústredenejšia nálada. Každý si urobil čo najväčšie pohodlie, aby výkony hudobníkov vychutnal, ako sa patrí. A aj keď koncerty končili dve, tri hodiny po polnoci, nikomu sa nechcelo odísť. FOTO SME - PAVOL MAJER
Každý večer trojdňových jazzových dní mal svoje magnety - piatočný Manu Katchého a Dominica Millera, sobotný Scotta Hamiltona a Joeya DeFracesca, nedeľný Luckyho Petersona. Dobrý bol však aj náš slovenský jazz-yk, Sylvia Josifovská a Nothin? but swing.
Ján Kucek, lekár: „Na džezové dni chodím nepravidelne. Dnes som prišiel hlavne na Manu Katché. Páči sa mi štýl, akým bubnuje. Od tohto večera očakávam, že aspoň na tri hodiny zabudnem na prácu.“
Monika Kozelová, režisérka: „Ja som tu stálym hosťom. Roky som robila asistentku réžie Jazzových dní a akosi mi to zostalo. Neviem si Bratislavu bez nich predstaviť. Zaujíma ma Katché, Palladino, Laucky Peterson, to sú moji liblingovia. Mám rada džez vo všeobecnosti, niektoré mená nepoznám, ale možno prekvapia. Ku koloritu džezákov patrí aj to, že ľudia, ktorí sa celý rok nevideli, sa stretnú práve tu. A ešte jedno, zisťujem, že čím som staršia, tým viac počúvam muziku a menej času trávim v bufete.“
Ladislav Mehesz, elektrotechnik: „Možno to bude znieť paradoxne, ja džezu vôbec nerozumiem, ale mám ho veľmi rád. V podstate sa mu venujem len raz do roka, na tomto podujatí. Chodím sem sám, sadnem si niekde do kúta a veľmi nevychádzam, nechcem nikoho stretnúť. Ostatní to robia naopak, ale ja sa nechcem rozprávať. Chcem počúvať, premýšľať, nechávam sa uniesť. Len tak dokážem naozaj relaxovať a zároveň mať pôžitok z hudby.“
Igor Baar, hudobník: „Chcel som naživo počuť vynikajúceho Manu Katchého a Dominica Millera, pretože je môj gitarový idol. Tých chce asi počuť každý. Ale hral tu napríklad Juro Bartoš s ľuďmi, ktorých som v živote nevidel a bolo to vynikajúce. Je pozitívne, že sa tu zjavujú nové tváre.“
Andrej Šeban, gitarista: „Fascinuje ma hlavne atmosféra. Vždy sa tu objavia ľudia, ktorí hrajú veľmi krásne, dobre sa počúvajú, sú inšpiratívni. Na Jazzových dňoch som hral niekoľkokrát a myslím, že zase jedného dňa budem.“
Martina Sendreyová, študentka: „Výborne sa zabávam. Len to nesmiem prehnať s pivom, stačí mi jedno a už driemem. Napríklad na Petersona musíte mať veľmi čistú hlavičku, aby bol potešený aj duch. Ľudia sa dobre bavia, ale uvítala by som, keby sa viac odviazali. Rada by som si totiž zatancovala. Len tak, medzi stoličkami, ale sama sa hanbím.“
Ivan Moro, podnikateľ: „Mám rád džez, sám hrám na gitaru, na basu. Keď sa dá, chodím sem každý rok. Nevyberám si však konkrétnych interprétov. Vypočujem si, čo sa ponúka, väčšinou sú to dobré veci. Keď sa mi niečo nepáči, idem do bufetu, stretávam známych, debatujeme, a tak. Dnes som tu vlastne vôbec nemal byť, mal som byť na koncerte v Paríži. Nevyšlo to, tak sme s priateľkou rýchlo kupovali permanentky sem. Som doslova džezový nadšenec, je to vysoká škola muziky.“
MILADA ČECHOVÁ
