Z expozície Drahomíra Prihela v Salle Terene Prezidentského paláca.
FOTO – TOMÁŠ VYSKOČIL
Zakliate galaxie sklárskeho výtvarníka Drahomíra Prihela sú prechádzkou zázračným architektonickým svetom, plným magického svetla, čakajúceho na citlivé oči. Je to prechádzka krajinou katedrál, chrámov, morským svetom katamaranov, plachetníc, ľadovými útesmi zimných rozprávok, na ktorej sa dá zažiť dobrodružstvo očí. Sú to dobrodružné putovania po nekonečných galaxiách, pri ktorých je autor spoľahlivým sprievodcom. Zakliate galaxie Drahomíra Prihela rozložené v Salle Terene Prezidentského paláca sú však aj o ľudskej spolupatričnosti a prchavej existencie človečenstva.
Pod záštitou prvej dámy Ireny Schusterovej a v autorskej koncepcii Milana Augustína chcú Prihelove sklenené plastiky vzdať úctu nevinným obetiam, ktoré zahynuli pri teroristických útokoch v New Yorku a vo Washingtone. Osemnásť plastík vytvorených v posledných piatich rokoch rozpráva príbeh o pôsobivom výraze v priestore i v citlivom ľudskom vnútri.
Tvorba Drahomíra Prihela (1956) nepozná dekoratívne arabesky a vžitú predstavu o tom, že sklo je určené len na poháre a vázy. Sú to plastiky vyznávajúce minimalizmus. Ich tvarová čistota kontrastuje s vnútorným členitým priestorom sklenenej sochy, kde sa objavuje farba. Doslova cítiť snahu o dosiahnutie štvrtého rozmeru, v ktorom sa Drahomír Prihel pohybuje s neobyčajnou suverenitou.
Prihelov sochársky príbeh nemá literárny základ. Je to vzdialený zvuk prírodných hlasov, ktoré šepkajú vábivé slová. Prihel však nikdy nepodľahol hlasu zvodných sirén natoľko, aby stroskotal na útesoch zvaných maniera. Prihelova tvorba dosiaľ zarezonovala nielen na viacerých domácich sklárskych sympóziách, ale i v Česku a vzdialenejšom zahraničí, kde pravidelne vystavuje. V týchto dňoch sa niekdajší absolvent oddelenia skla Askolda Žáčka pripravuje na autorskú výstavu v Spojených arabských emirátoch.
ĽUDO PETRÁNSKY
