Zámocká ulica v roku 1914. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Zámocká ulica
Táto široká a pohodlná vozovka obkolesuje celé Podhradie zo severnej a západnej strany. Začína sa na križovatke Kapucínskej ulice so Židovskou a vedie až po vonkajšiu hradnú bránu. Z pravej strany ústi do nej Kölcseyho (Pilárikova) ulica, Palisády, Strelecká ulica, Cisárska cesta (Mudroňova ulica), Vinohradská ulica, Raygerova (Bubenkova) ulica a Slepá ulica.
Okrem toho sa dotýka Vodného vrchu a Schodov pri starej vodárni.
Po tejto ceste sa povozy môžu dostať na hrad, vznikla teda neskoršie ako v stredoveku, lebo vtedy bol jediný prístup na hrad po hradných schodoch. Cestu vybudovali za vlády Márie Terézie, keď sa hrad prepychovo upravoval a zariaďoval pre dcéru panovníčky a jej manžela, sasko-tešínskeho vojvodu Alberta. Aj Mária Terézia tam mala skvelý dvor.
Židovská modlitebňa
Do oka nám padne pekná ortodoxná židovská modlitebňa v orientálnom štýle, ktorú postavil prešporský staviteľ Ignác Feigler v roku 1863. Niektoré jej liturgické predmety, ako tepané kanvice a podnosy, sú pozoruhodné umelecké diela. Pozornosť si zaslúži aj spev, ktorý tam zaznieva. Početné dobre spravované a prosperujúce dobročinné spolky úzko súvisia s týmto židovským kultovým miestom.
Delostrelecká kasáreň
Povyše sa nachádza Pálffyho palác s rozlohou 5275 štvorcových siah, ktorý dnes slúži ako delostrelecká kasáreň. Mešťanosta Henrich Justi 15. novembra 1870 odkúpil pre mesto za 105 000 zlatých palác aj s priľahlým pozemkom od jeho vtedajšieho majiteľa Samuela Spitzera Loebla.
Kasáreň predstavuje v ročnom mestskom rozpočte 13 570 korún príjmov a 13 247 korún výdavkov. Pre nepatrný zisk sa navrhuje palác zbúrať, stavebný materiál z neho rozpredať a pozemok rozparcelovať. Takto by mohli vzniknúť štyri nové ulice a 26 stavebných parciel s rovnakou rozlohou 140 až 150 štvorcových siah.
Vznikom nových ulíc by sa Edlova (Podjavorinskej) ulica spojila so Zámockou. Zámocká ulica by sa spojila s Palisádami, Pálffyho aleja by sa predĺžila, preťala Edlovu ulicu a spojila sa s Palisádami. Dnes opustené končiny by opekneli a pri správnej zástavbe by mohli byť jednou z najkrajších a najzdravších častí Prešporka.
Osobná doprava medzi štvrťami v okolí hradu a 2. a 5. mestským obvodom by viedla najkratšou cestou po Edlovej ulici. A keďže z predaja pozemku a stavebného materiálu by mesto získalo 190 000 korún a malo by len 15 000 korún výdavku, čistý zisk by bol 175 000 korún. Pri štvorpercentnom úroku by to ročne prinieslo 7000 korún.
Ján Fadrusz a Adolf Dux
Spomeňme ďalej, že na hlavnej bráne kasárne od Zámockej ulice mramorová tabuľka oznamuje, že v domčeku na prednom nádvorí sa narodil svetoznámy sochár Ján Fadrusz. Za kasárňou, na druhej strane Zámockej ulice, stojí skromný prízemný domček, na ktorý v roku 1882 upevnil Toldyho kruh mramorovú tabuľku s nápisom, že tu sa narodil 25. októbra 1822 spisovateľ, publicista, prekladateľ a kritik Adolf Dux. Navštevoval v Prešporku filozofickú a právnickú fakultu a pôsobil tu niekoľko rokov (1847 - 1852) ako redaktor Pressburger Zeitung. Zomrel v Budapešti 20. novembra 1881.
Spolok sv. Mikuláša
Na Zámockej ulici je aj Katolícky pohrebný spolok sv. Mikuláša. Spolok vznikol v roku 1811, každý rok 6. decembra dáva odslúžiť v Kostole sv. Mikuláša zádušnú omšu za svojich zosnulých členov a na turíčny pondelok usporadúva procesiu do Dúbravky. Pri úmrtí každého člena dostane rodina 60 korún a za zosnulého odslúžia zádušnú omšu.
Nabudúce Hrad, I. časť.
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie. Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
