Dokument o Louvri bez návštevníkov, keď prvýkrát v dejinách pustil za svoje kulisy filmový štáb, bol zaradený do programu festivalu v piatok.
FOTO - WWW.FRANCE.DIPLOMATIE.FR
Festival frankofónneho filmu Bratislava navštívilo rekordných 4093 divákov, čo je zatiaľ najvyšší počet za 6-ročnú existenciu festivalu (počet je rekordný aj pomerne). Najväčší záujem bol o film Spomínať na krásne veci, druhý bol belgicko-luxemburský Vždy som chcela byť sväticou režisérky Genevieve Merschovej. Na treťom mieste sa ocitla oscarová Invázia barbarov.
Cenu publika získala dokumentárna snímka režiséra Nicolasa Philiberta Krajina hluchých s priemernou známkou 1,37. Druhý bol film Strach a chvenie so známkou 1,51, o tretie miesto sa podelili Invázia barbarov a Veľké zvádzanie (1,52). Hlavnú cenu - zájazd podľa vlastného výberu pre dve osoby získala Soňa Porubanová.
Na šiestom ročníku festivalu frankofónneho filmu diváci videli aj filmové lahôdky v podobe dokumentov známeho francúzskeho režiséra a scenáristu Nicolasa Philiberta. Minulý rok získal od divákov festivalu Cenu publika a aj Cenu poroty za film Byť a mať (2002). Jeho Retrospektívu tvorili okrem oceneného filmu ešte štyri snímky - Mesto Louvre, Jedno zviera, zvieratá, Maličkosť a Krajina hluchých.
"Správu o cenách som sa dozvedel e-mailom a veľmi ma to dojalo," povedal režisér hneď na úvod debaty, ktorá sa konala po opätovnom premietaní divácky úspešného minuloročného filmu. Byť a mať zobrazuje život vo vidieckej jednotriedke, kde sa s tým istým učiteľom učia všetky deti z dediny, od najmenších až po najstaršie. "Chcel som školu, kde je viacero vekových kategórií detí spolu. Kde nebude tehotná učiteľka, takže s nami film dokončí, je tam dobré svetlo a žiadna budova v okolí nie je v rekonštrukcii," hovoril o hľadaní ideálnej školy.
Malá škola v Auvergne spájala v sebe všetky požiadavky. Kým ju však našiel, chodil štyri mesiace po Francúzsku a prešiel asi sto zariadení. "Snažil som sa dosiahnuť, aby ma deti akceptovali v triede a získať si ich dôveru, aby si zvykli na kameru, pretože som nechcel, aby bola skrytá."
Napriek prirodzenosti a dokumentárnosti film nepokladá za prepis reality. "Programujem náhodu. Niekedy som bol v správnej chvíli na správnom mieste, ale často som jednoducho predpokladal isté scény a kameru som postavil tam, kde sa niečo deje," tvrdí. Takto vznikli zábery z miestnosti, kde je fotokopírka, ktorú sa deti snažia obsluhovať, alebo napríklad ako sa školáci doma s celou rodinou márne snažia vyrátať matematický príklad, alebo rozhovory s deťmi o ich budúcnosti.
Nakrúcanie a nahliadanie do životov detí so sebou však prinieslo aj neočakávané dilemy a malé sklamanie. "Mal som problém, či zaradiť intímnejšie scény, napríklad kde sa malý Olivier rozplače pre chorobu svojho otca. Nevedel som, že sa scéna takto vyvinie, inak by som ju nenakrútil. Ale do filmu som ju nakoniec zaradil, lebo som vedel, že keď Olivier film uvidí, už bude dosť silný."
Sklamaním bola žaloba ohľadom autorstva po uvedení filmu zo strany učiteľa Lopeza. Tvrdí, že sfilmované bolo aj jeho dielo, preto by mal byť uvedený a platený ako autor. "Film sa volá Byť a mať, lebo to sú najdôležitejšie slovesá v každom jazyku. Myslel som si, že pre Lopeza je dôležitejšie byť, no ukázalo sa, že je to mať," komentuje súdny spor. "Pre celý štáb to bolo veľmi nepríjemné zistenie."
Bratislava pre sympatického režiséra pripravila ešte jedno prekvapenie, o ktorom sa však dozvedel až po príchode domov. Diváci, potešení tento rok aj osobnou prítomnosťou Philiberta, mu opäť odovzdali Cenu publika. Tentoraz ju získal za film Krajina hluchých, ktorý je neobyčajným pohľadom na svet bez zvukov.
DOROTA KRÁKOVÁ
