Jediné zachované zastavenie sa nachádza hneď nad cestou. Má byť zrekonštruovanou historickou súčasťou modernej Kalvárie.
Minulý rok mestská časť Staré Mesto a Asociácia priemyslu a ochrany prírody počas Veľkej noci rozbehla kampaň na získanie sponzorských darov v prospech projektu obnovy bratislavskej Kalvárie. Za rok sa podarilo získať jediný sponzorský dar 100-tisíc od jedného z tabakových koncernov. Peniaze budú použité na obnovu studne na Kalvárii.
Iniciatíva na obnovu Kalvárie vznikla pred troma rokmi a dvakrát neuspela so žiadosťou o grant PHARE CBC EU.
"Od minulého roku neboli vypísané také grantové schémy, ktoré by boli vhodné na predloženie projektu obnovy," hovorí Elena Peťková z miestneho úradu Staré Mesto. Výberové konanie na firmu, ktorá bude rekonštrukciu realizovať, sa uskutočnilo na jeseň, stavebné povolenie je obnovené a rekonštrukciu začnú v jarných mesiacoch.
Na jeseň počas brigády Asociácia priemyslu a ochrany prírody očistila hlavnú trasu a okolie studne a v sobotu bude jarná brigáda, počas ktorej chcú trasu očistiť až po jej vrchol. Čo sa týka rekonštrukcie samotných zastavení, mestská časť plánuje už vyše roka osloviť jednotlivé bratislavské farnosti, aby každá prispela na jedno zo 14 zastavení - čím by sa Kalvária stala celobratislavskou záležitosťou. Pozemok sa síce nachádza v mestskej časti Staré Mesto, ale patrí rímskokatolíckej cirkvi.
Napriek tomu, že projekt obnovy bol schválený pred troma rokmi, Kalvária naďalej ostáva v zdevastovanom stave. "Z pôvodných stavieb zostali zachované len niektoré základy a torzo jedného zo zastavení," povedal Ivo Štassel z Mestského ústavu ochrany pamiatok. Ústav spracoval výskum Kalvárie z archívno-historického hľadiska a navrhol dve alternatívy pamiatkovej obnovy. Jednou z možností bola historická obnova - inštalovanie kópií pôvodných zastavení, čím by sa pripomenula pôvodná historická krížová cesta. Pamiatkový úrad sa však priklonil k druhej možnosti - nerobiť kópie, ale nové moderné zastavenia a ponechať a zreštaurovať torzo jedného zachovaného zastavenia a zachované základy iných stavieb. Okrem zastavení so súsošiami bola na Kalvárii aj Petrova kaplnka, ktorej základy sú zachované. V kaplnke na vrchole sa odohrávali pobožnosti a kázeň a za ňou bol Boží hrob. Podľa projektu nové zastavenia nebudú na mieste pôvodných. Tie sa vytiahnu ako základy do dlažby, v ktorej bude znázornený ich pôdorys. Nové majú stáť vedľa alebo na druhej strane chodníka.
Kopec nazývaný Calvarie Berg bol pôvodne vinohradom, neskôr ho vyklčovali a porast tvorila tráva a kríky, momentálne je to lesnatá plocha a ochrancovia prírody trvajú na zachovaní lesa. Kopec bol dominantou mesta, na historických vedutách bol Kalvarien Berg s tromi krížmi na vrchole významným topografickým znakom. "V roku 1683 sa Turci pokúsili dobyť cisársku Viedeň, v tom čase zaviala ich zástava aj na kopci v blízkosti Bratislavy. Viedeň sa im však nepodarilo dobyť a na pamiatku víťazstva kresťanstva nad Turkami postavili na dnešnom kopci Kalvária kaplnku Svätého kríža," hovorí Viera Obuchová. V roku 1694 postavili kríž s bronzovou sochou Krista a následne malé zastavenia z dreva. V materiáli Viery Obuchovej sa ďalej uvádza, že mimo trasy zastavení na Kalvárii dali postaviť v roku 1713 kaplnku svätého Petra manželia Lauermannovci z vďaky za to, že nezomreli pri veľkom more v rokoch 1713 a 14, pri ktorom zomrelo asi štyritisíc Bratislavčanov.
Za socializmu bola Kalvária obávaným miestom. Opustený zalesnený kopec nad mestom priťahoval tulákov, narkomanov či satanistov.