Tanečník a choreograf Peter Mika absolvoval VŠMU v Bratislave a odvtedy má za sebou bohaté pôsobenie v mnohých tanečných súboroch doma i v zahraničí. Mal predstavenia v Európe (Théatre de la Ville de Paris, The Palace a Royal Opera Londýn), USA (Joyce Theater New York), Kanade, Rusku, Južnej Amerike. Vo Frankfurte pôsobil v tanečných skupinách S.O.A.P. a Roberta Poola. V súčasnosti pôsobí v Mníchove - od roku 1999 je členom Rui Horta Stage Works, pravidelne učí na Iwanson Dance School a na tanečných workshopoch tanečných festivalov.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Bratislavské divadlo tanca (BDT) otvorilo vo štvrtok v Dome kultúry Zrkadlový háj svoju piatu sezónu uvedením diela Čajka, naštudovaného podľa literárnej predlohy Richarda Bacha Čajka Jonathan Livingston. Bol to nevšedný zážitok. Štýlovosť, kvalita, energickosť, pôvab, prekvapivosť a ľahkosť. Všetky uvedené prívlastky hádam najlepšie vystihujú predstavenie jedinečného tanečného telesa na Slovensku. O rozhovor sme požiadali tanečníka, choreografa a pedagóga PETRA MIKU.
Rád sa vraciate do Bratislavy?
„Áno. Rád spolupracujem s Bratislavským divadlom tanca. Spolu so Španielkou Olgou Cobosovou pôsobím ako hosťujúci choreograf. Vlani v máji sme uviedli premiéru diela One Hit Wonder, s ktorým sa BDT úspešne predstavilo v Edinburghu, Londýne i Nemecku.“
Teraz ste s BDT choreograficky naštudovali Čajku. Nebolo náročné stvárniť takýto v podstate mystický text tanečne?
„Kniha je veľmi idealistická, je v nej veľa emócií, ide o príbeh hrdinu, ktorý sa pre naplnenie svojich túžob musí oddeliť od ostatných, za čo sa stretáva s nevďakom a nepochopením. S choreografiou som mal problémy, pretože predloha neobsahuje žiaden ľúbostný vzťah, ktorý sa vyjadruje pomerne ľahko. Tu sa všetko odohráva vo vzťahu jedinec - spoločnosť, respektíve rodič - dieťa, prípadne učiteľ - žiak. Preto som choreografiu, ktorú tancujú piati tanečníci, rozdelil do troch častí. Myslím, že divák, ktorý rozumie tanečnému umeniu, nájde v naštudovaní veľa nových tanečných prvkov, krokov, póz, partnerských sekvencií. Divák, ktorý je viac orientovaný na divadlo, si nájde v predstavení veľmi pekný, eticky ladený príbeh so stále aktuálnym posolstvom.“
Ako sa vám s BDT spolupracovalo?
„Od našej poslednej spolupráce sa v súbore vymenilo veľa tanečníkov. Nevýhodou bolo, že sme sa museli spoznávať, ale na druhej strane každá nová tvár priniesla niečo nové aj do tanečného výrazu. Divadlo sme naštudovávali dva mesiace, bolo to tvorivé a vzájomne podnetné obdobie. Dúfam, že som ich veľa naučil a oni zase v mnohom inšpirovali mňa.“
Ako ste si poradili so scénou a kostýmami?
„Keďže BDT má ambície cestovať a robiť turné, prispôsobuje tomuto zámeru aj repertoár a tvorbu scény. Príliš veľká scénografia by nadmieru zvýšila náklady. Mne však menšia scéna vyhovuje, rád pracujem dokonca i s čistým javiskom. V tomto prípade sme menšiu scénu kompenzovali videoprojekciou, s ktorou nám režisérsky pomáhal Ján Slovák. Zábery sa nakrúcali v bratislavskom prístave, v okolí Bratislavy a použili sme aj zábery mora, ktoré som urobil v Španielsku. Takže sa budú spolu premietať „bratislavské“ aj „španielske“ čajky. A kostýmy sú v kombinácii bielej, sivej a čiernej farby, aby vytvárali súzvuk s perím čajok.“
Okrem samotného tanca je však najsilnejším výrazovým prvkom práve hudba.
„Hudba je komponovaná, zložil ju Maxim Franke, ktorý so mnou i s BDT spolupracuje už dlhšie. Ide o výrazovo silnú hudbu, dotvárajúcu divadelný výraz, niekedy monumentálne údernú, inokedy jemnú až strácajúcu sa. Výrazovým prostriedkom je však v kompozícii aj ticho, hovorené slovo tanečníkov, dokonca ich dych.“
MILADA ČECHOVÁ
