SME
Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Prešpuráci mali ľad radi, chytilo ich aj krasokorčuľovanie

Z histórie športuNajväčším nepriateľom korčuliarov, ale aj hokejistov dávno minulých časov bolo počasie. Najmä ono rozhodovalo o tom, či a ako dlho bude korčuliarska sezóna. V rokoch 1870 až 1913 bolo v Bratislave deväť prírodných klzísk, neraz zamrzol .


Jozef Šturm sa najviac zaslúžil o rozvoj krasokorčuľovania v Bratislave. FOTO - ARCHÍV



Z histórie športuNajväčším nepriateľom korčuliarov, ale aj hokejistov dávno minulých časov bolo počasie. Najmä ono rozhodovalo o tom, či a ako dlho bude korčuliarska sezóna. V rokoch 1870 až 1913 bolo v Bratislave deväť prírodných klzísk, neraz zamrzol aj Dunaj, takže ľadových plôch v meste bol dostatok a treba dodať, že hojne využívaných. Prešpuráci radi chodievali aj na Železnú studničku, kde sa začiatkom 20. storočia konali obľúbené ľadové bály a iné atraktívne "podniky". Výhodou bola skutočnosť, že v prípade oteplenia, čo býval častý jav, tu ľad vydržal predsa len o niečo dlhšie ako v meste.

S krasokorčuľovaním začali v Nitre a v Banskej Bystrici

Vzhľadom na absenciu umelej ľadovej plochy v Bratislave i na Slovensku vôbec sa v období 1. československej republiky krasokorčuľovanie v pravom slova zmysle nemalo šancu razantnejšie presadiť. Skôr ako v Bratislave boli krasokorčuliari v Banskej Bystrici, kde vznikol krasokorčuliarsky oddiel ŠK Slávia v roku 1922. V roku 1925 usporiadal majstrovstvá Slovenska a zopakoval ich aj v rokoch 1932 a 1933. Úspešnými pretekármi boli bratia Slívovci, z ktorých Jozef získal v roku 1928 titul akademického majstra sveta. Nitra na čele s V. Gondom, ktorý o pár rokov neskôr prešiel do Bratislavy, bola ďalším krasokorčuliarskym strediskom. Už v roku 1920 tu usporiadali prvé krasokorčuliarske preteky. V roku 1933 bol založený krasokorčuliarsky oddiel pri I. ČSK Košice a v nasledujúcom roku klub zorganizoval majstrovstvá východného Slovenska. V Bratislave v tom čase ešte žiadny krasokorčuliarsky klub nevyvíjal činnosť, no koncom 30-tych rokov sa k tomu schyľovalo.

V Bratislave to rozhýbal mladík Šturm

Všetko to mal na svedomí mladý muž Jozef Šturm, ktorý ako vojak dôstojníckej záložnej školy v rokoch 1934 až 1937 slúžil v Opave, ktorá bola popri Prahe tradičnou baštou korčuľovania v Čechách. Veď v tomto severomoravskom meste bol už v roku 1868 založený korčuliarsky spolok Troppauer Eislaufverein. Bratislavčan Šturm využíval opavské ľadové plochy, ako sa dalo a krasokorčuľovaniu sa venoval aj po odchode do Českých Budějovíc, kde sa podieľal na založení krasokorčuliarskeho klubu. V podobnom počínaní pokračoval aj v ďalšom českom meste Plzni, kde dokonca vyhral preteky v párovej jazde.

Po vzniku Slovenského štátu sa Šturm vracia hneď v marci 1939 na Slovensko do Bratislavy. Bolo samozrejmé, že v krasokorčuľovaní chcel pokračovať. Po jeho služobnom zaradení do miestnej posádky sa snažil nájsť v Bratislave to správne krasokorčuliarske prostredie. To však chýbalo. Na klzisku v Schifbecku, ktoré svojho času vybudoval Skiklub, sa stretávali iba hokejisti, ale po krasokorčuliaroch ani stopy. Zvedavcov, ktorí sledovali Šturma na kraji klziska, v priestore oddelenom od hokejistov špagátom, pribúdalo. Zo zvedavcov sa onedlho stali obdivovatelia a potom kolegovia-krasokorčuliari. Hlavne vtedy, keď asi dvadsaťčlennú skupinku prichýlil hokejový 1. ČSŠK. Jediné čo zatiaľ chýbalo, bola umelá ľadová plocha. IGOR MACHAJDÍK

(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 42 332
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 29 550
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 051
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 269
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 829
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 772
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 375
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 364
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 249
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 100
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu