Jozef Šturm sa najviac zaslúžil o rozvoj krasokorčuľovania v Bratislave. FOTO - ARCHÍV
Z histórie športuNajväčším nepriateľom korčuliarov, ale aj hokejistov dávno minulých časov bolo počasie. Najmä ono rozhodovalo o tom, či a ako dlho bude korčuliarska sezóna. V rokoch 1870 až 1913 bolo v Bratislave deväť prírodných klzísk, neraz zamrzol aj Dunaj, takže ľadových plôch v meste bol dostatok a treba dodať, že hojne využívaných. Prešpuráci radi chodievali aj na Železnú studničku, kde sa začiatkom 20. storočia konali obľúbené ľadové bály a iné atraktívne "podniky". Výhodou bola skutočnosť, že v prípade oteplenia, čo býval častý jav, tu ľad vydržal predsa len o niečo dlhšie ako v meste.
S krasokorčuľovaním začali v Nitre a v Banskej Bystrici
Vzhľadom na absenciu umelej ľadovej plochy v Bratislave i na Slovensku vôbec sa v období 1. československej republiky krasokorčuľovanie v pravom slova zmysle nemalo šancu razantnejšie presadiť. Skôr ako v Bratislave boli krasokorčuliari v Banskej Bystrici, kde vznikol krasokorčuliarsky oddiel ŠK Slávia v roku 1922. V roku 1925 usporiadal majstrovstvá Slovenska a zopakoval ich aj v rokoch 1932 a 1933. Úspešnými pretekármi boli bratia Slívovci, z ktorých Jozef získal v roku 1928 titul akademického majstra sveta. Nitra na čele s V. Gondom, ktorý o pár rokov neskôr prešiel do Bratislavy, bola ďalším krasokorčuliarskym strediskom. Už v roku 1920 tu usporiadali prvé krasokorčuliarske preteky. V roku 1933 bol založený krasokorčuliarsky oddiel pri I. ČSK Košice a v nasledujúcom roku klub zorganizoval majstrovstvá východného Slovenska. V Bratislave v tom čase ešte žiadny krasokorčuliarsky klub nevyvíjal činnosť, no koncom 30-tych rokov sa k tomu schyľovalo.
V Bratislave to rozhýbal mladík Šturm
Všetko to mal na svedomí mladý muž Jozef Šturm, ktorý ako vojak dôstojníckej záložnej školy v rokoch 1934 až 1937 slúžil v Opave, ktorá bola popri Prahe tradičnou baštou korčuľovania v Čechách. Veď v tomto severomoravskom meste bol už v roku 1868 založený korčuliarsky spolok Troppauer Eislaufverein. Bratislavčan Šturm využíval opavské ľadové plochy, ako sa dalo a krasokorčuľovaniu sa venoval aj po odchode do Českých Budějovíc, kde sa podieľal na založení krasokorčuliarskeho klubu. V podobnom počínaní pokračoval aj v ďalšom českom meste Plzni, kde dokonca vyhral preteky v párovej jazde.
Po vzniku Slovenského štátu sa Šturm vracia hneď v marci 1939 na Slovensko do Bratislavy. Bolo samozrejmé, že v krasokorčuľovaní chcel pokračovať. Po jeho služobnom zaradení do miestnej posádky sa snažil nájsť v Bratislave to správne krasokorčuliarske prostredie. To však chýbalo. Na klzisku v Schifbecku, ktoré svojho času vybudoval Skiklub, sa stretávali iba hokejisti, ale po krasokorčuliaroch ani stopy. Zvedavcov, ktorí sledovali Šturma na kraji klziska, v priestore oddelenom od hokejistov špagátom, pribúdalo. Zo zvedavcov sa onedlho stali obdivovatelia a potom kolegovia-krasokorčuliari. Hlavne vtedy, keď asi dvadsaťčlennú skupinku prichýlil hokejový 1. ČSŠK. Jediné čo zatiaľ chýbalo, bola umelá ľadová plocha. IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
