Kapucínska ulica okolo roku 1915. FOTO - ARCHÍV MESTA BRATISLAVY
Kapucínska ulica
Široká a rušná ulica oddeľuje Staré Mesto od Podhradia a spája Župné námestie so Zámockou, respektíve so Židovskou ulicou. Kedysi ju volali Lichtensteig, pod týmto názvom je zaznačená aj na Halácsyho mape mesta z rokov 1849 - 1850. Terajšie meno dostala z rozhodnutia mestskej rady 28. júla 1879 podľa kapucínov, ktorých kláštor stojí na tejto ulici a na rohu Kozej ulice a jeho rozľahlá záhrada sčasti siaha až na dnešnú Zochovu ulicu.
Kláštor a kostol kapucínov postavili v roku 1718 s pričinením a podporou prímasa grófa Imricha Esterházyho. Kapucínov je teraz 29. V kláštore je aj lektorát, ktorý sa stará o výučbu novicov kapucínskeho rádu. Klenuté obchodné miestnosti na západnej strane Kapucínskej ulice sú tiež zväčša majetkom kapucínov.
Nepretržitý rad obchodov veľmi oživuje ulicu a dodáva jej malebnosť. Hostinec Zlatý kríž tu stojí už od začiatku 18. storočia. Spomína ho aj Korabinský v roku 1781. Väčšinou ho navštevujú liptovskí a rožňavskí furmani aj moravskí, českí, nitrianski a trenčianski židovskí obchodníci.
Kölcseyho (Pilárikova) ulica
Spája Zámockú ulicu so Zochovou a meno dostala na počesť Ferenca Kölcseyho, známeho básnika, estéta, kritika a akademika. Narodil sa 8. augusta 1790 v SzŚ-Demeteri v Szolnockej župe. Vedenie Uhorskej akadémie vied v Prešporku ho 17. novembra 1830 vymenovalo za riadneho člena jazykovedného oddelenia. V uhorskom sneme zaujal poslanecké miesto 19. decembra 1832 a vo funkcii obvodného zapisovateľa redigoval množstvo návrhov a podaní. Preslávil sa v celej krajine ako parlamentný rečník, stal sa zakladateľom uhorskej parlamentnej rétoriky a pozdvihol ju na spisovnú umeleckú úroveň.
Jeho žiakmi boli geniálni rečníci tridsiatych a štyridsiatych rokov: Kossuth, Szemere, Eötvös, Deák. Svojím rozlúčkovým prejavom 9. februára 1835 na uhorskom sneme tak dojal stavy, že po jeho vystúpení prerušili na ten deň zasadanie. Dňa 12. novembra 1836 sa stal zakladajúcim členom Kisfaludyho spoločnosti. Zomrel 24. augusta 1838 v Cseke v Szatmárskej župe. V Szatmári mu v roku 1860 postavili bustu.
Nabudúce Zámocká ulica.
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
