Bratislavská Hlavná stanica sa stáva častým útočiskom bezdomovcov. Prespávajú na lavičkách, v rôznych búdach, okolitých kanáloch a niekedy sa uchýlia aj do odstavených vlakov. Noc vo vlaku však nie je najlepším riešením. Nocľažníci tu majú pokoj len dovtedy, kým sa nezjaví nočná hliadka aj so psami. Železničná polícia v poslednom čase zintenzívnila preventívne kontroly. Takto sa snaží obmedziť trestnú činnosť. Hoci bezdomovci nepatria k najväčším páchateľom trestnej činnosti, častým kontrolám totožnosti sa nevyhnú ani oni. Kradnú väčšinou migranti z Balkánu, pre ktorých je Bratislava len vstupnou bránou na Západ. Rumunky, Bulhari a ľudia z krajín bývalej Juhoslávie. Nemajú kde bývať, no zdržujú sa tu len krátky čas. Podobne ako sezónni robotníci zo stredného a východného Slovenska. Z najchudobnejších okresov Medzilaborce, Bardejov, Vranov nad Topľou chodia dokonca skupinovo. Hľadajú drobné fušky na stavbách. Samozrejme, načierno. Sú tu pár dní a na stanicu sa chodia len vyspať alebo zohriať.
Veľkú skupinu bezdomovcov tvoria tí, ktorí prišli po páde režimu o zamestnanie a sociálne istoty. Nemajú trvalý pobyt a na ulici žijú už niekoľko rokov. Tým sa líšia od narkomanov, prostitútok, prípadne mladých ľudí, ktorí odídu z domu, lebo sa nepohodli s rodičmi. Ženy sa medzi nimi vyskytujú skôr zriedkavo. Momentálne sú medzi desiatimi bezdomovcami asi dve alebo tri.
Keď udrú zimné mrazy, treba zakúriť. Ale čím? Najlepšie borovičkou. Zvnútra.
Je medzi nimi dokonca aj niekoľko inžinierov. O zamestnanie prišli zo dňa na deň. Po pár nociach niekde na lavičke boli špinaví, zarastení a ich šanca niekde sa zamestnať sa stávala čoraz menej reálnou. Voči okoloidúcim nebývajú agresívni, konflikty sa vyskytujú skôr medzi nimi. Kapacita kanálov a šácht je obmedzená a o miesto na prespatie sa niekedy treba aj pobiť.
Riaditeľ odboru Železničnej polície Bratislava podplukovník Ivan Hičko pre SME povedal, že v poslednom čase sa podarilo dosiahnuť, že sa nezdržujú až tak často v budove stanice. Permanentná kontrola dokladov ich vraj dosť znervózňuje. Z čakárne ich väčšinou vykážu. Nemajú totiž cestovný lístok. Na lavičke pred staničnou budovou však môžu byť, koľko chcú. „Ak nenarušujú verejný poriadok, nemáme právo ich odtiaľ vyhodiť,“ povedal Hičko. (juh)
