FOTO - ARCHÍV
Pouliční hudobníci v Starom Meste musia za svoju činnosť platiť mesačný poplatok 100 korún. Túto povinnosť im ukladá všeobecné záväzné nariadenie o voľných pouličných aktivitách z roku 1994. Povolenie vydáva Mestská časť Bratislava-Staré Mesto. Píše sa v ňom, kedy a kde môžu hrať. Každý hudobník, ale aj maliar alebo divadelník má na svoju činnosť presne vymedzený čas a lokalitu. Ak tieto podmienky poruší, má do činenia s mestskou políciou, ktorá mu môže uložiť blokovú pokutu do výšky 500 korún. Vymáhanie pokuty je niekedy takmer nemožné. Najmä keď ide o sociálne slabšie vrstvy.
Povolenie tiež nedostane každý, kto o to požiada. Podľa Aleny Nitschneiderovej z referátu registrácie pouličných aktivít magistrátu sa snažia dostať do centra tých lepších a vytlačiť z neho ľudí, ktorých umelecká produkcia nemá dostatočnú úroveň. Preto sa rozhodli nevydať povolenie už takmer notoricky známej postavičke bratislavských ulíc. Volá sa Rudo a hráva na gitare hity šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov. Väčšinou na troch strunách, a tak mu ľudia vymysleli prezývku Trojstrunný. Dnes už hráva na Miletičovej.
Mestskí páni sa snažia aj o to, aby pouličné aktivity nerušili ostatných ľudí. V okolí bánk a úradov sa môže hrať až po skončení pracovného času. Používanie zosilňovačov je vyslovene zakázané. Problémy bývajú v tomto smere s hráčmi na africké bubienky, ktoré vyrobia viac decibelov ako iné nástoje. Do Bratislavy sa často zatúla skupinka mladých hudobníkov, v poslednom čase prevažne z Ukrajiny a Ruska. V uliciach Starého Mesta mávajú veľký úspech. Obyčajne im však chýba povolenie, a tak ich polícia odporučí na príslušné úrady. Tam sa zaregistrujú, zaplatia sto korún na osobu a môžu pokračovať.
Prvými pouličnými hudobníkmi v našom meste boli ešte na začiatku 90-tych rokov peruánske skupiny. Tradičnú indiánsku hudbu predvádza po celom svete množstvo takýchto súborov. Občas sa stáva, že sa ich v jednom meste stretne viac a začína sa konkurenčný boj o atraktívne miesto. Vtedy vznikajú problémy. Magistrát musel preto prikročiť k zásadnému riešeniu. Najjednoduchšie bolo podľa Aleny Nitschneiderovej zaviesť povinnú registráciu.
Dnes je situácia úplne iná. O drobné do klobúka sa pokúša čoraz viac umelcov. Najužšie centrum Bratislavy býva hudobníkmi hlavne v letnej sezóne doslova preplnené. Množia sa aj žobráci, posedávajúci na rohoch ulíc a balkánski migranti. Rumunské matky používajú na žobranie dokonca aj svoje deti, aby u ľudí vyvolali čo najväčší súcit. Mestská polícia je proti nim zatiaľ bezradná. Keď ich vyženie, prídu znova a pokuta nepripadá do úvahy. Nemajú ju totiž z čoho zaplatiť.
JURAJ HARUŠTIAK
