FOTO SME - PAVOL MAJER
V čakárni lekárskej služby prvej pomoci v ružinovskej nemocnici bolo včera okolo jedenástej zo päť ľudí, štyria dôchodcovia a žena v stredných rokoch. Postupne prichádzali a odchádzali ďalší, zvyčajne starší ľudia, ktorí o včerajšom a dnešnom štrajku lekárov nič nevedeli a potrebovali predpísať lieky.
„Včera mi prepustili manželku z nemocnice, mali ju operovať. Dnes som prišiel, lebo jej predpísali nové lieky. Nemôže sa ani pohnúť, a lekári neordinujú. Tak som došiel na pohotovosť. Uznávam nároky lekárov, vláda to musí zabezpečiť, ale páni hore sa o zdravotníctvo nestarajú,“ povedal Jozef Chytil.
„S touto formou protestu veľmi nesúhlasím, ale, povedzte, čo majú robiť, keď si chcú svoje obhájiť? Štát by mal lekárov trocha podporiť,“ mienila staršia pani, ktorá by lekára vyhľadala so zvýšenou teplotou. „Ani som nevedela, čo sa deje, len som zbadala prázdne čakárne. Až potom som si všimla oznam,“ dodala.
„Neviem, čo tí páni hore robia, že to tak mizerne beží,“ pridala sa ďalšia dôchodkyňa.
„Toto by ministersvo nemalo dopustiť, malo by nájsť peniaze. Som dôchodca – invalid a takto sa mám za predpisom na lieky po celom meste naháňať?“ rozhorčil sa ďalší dôchodca.
MUDr. Mária Pardubská, ktorá mala pohotovostnú službu, spolu s kolegami dopoludnia ošetrila asi šesťdesiat pacientov. Povedala, že vzorka pacientov bola typická. „Ošetrovali sme len nejaké drobné virózy a niekoľkým kardiakom a starším ľuďom, ktorí ako zvyčajne čakajú do poslednej tabletky, som predpísala lieky, ktoré užívajú. Prišiel aj jeden heroinik po lieky na spanie a zopár pacientov na injekcie.“ K protestu povedala: „Ťažko vymyslieť nejakú inú formu, ktorou by sme verejnosť upozornili, že sa niečo deje. Možno to nejako takto bude vyzerať, keď budeme nútení zavrieť ambulancie, lebo už nebudeme mať na nájom.“
Na dverách detských ambulancií v ružinovskej nemocnici viseli oznamy o štrajku a v čakárňach bolo pusto. Na nezvyčajne tichej chodbe sme stretli mamičku, ktorá išla s asi dvanásťročným synom po strojček a o štrajku nič nevedela. Prekvapená bola aj ďalšia, ktorá išla na objednané vyšetrenie s dcérou.
Neštátny otorinolaryngológ MUDr. Vladimír Stank neštrajkoval. „Nie žeby mi neležalo na srdci to, za čo tento štrajk bojuje. Znížiť bod z 30 halierov na 20 by bolo naozaj likvidačné. Už pri 30-halierovom bode len prežívame z mesiaca na mesiac. Ja štrajk podporujem, ale nezúčastňujem sa na ňom z dvoch dôvodov. Nemám možnosť zabezpečiť za seba zastupovanie, jedine v DFN na Kramároch, a to je štátne zariadenie, takže si nie som celkom istý, či by boli ochotní ošetrovať mojich pacientov. A druhý dôvod je ekonomický. Nemám kapitáciu, len výkony, a keby som dva dni nerobil, prídem o dvojdňový zárobok, a to by som bol sám proti sebe,“ povedal.
Na detskej pohotovosti bol pokoj. Službukonajúca lekárka Alena Pišná sa k štrajku vyjadriť nechcela a priebeh služby jej nepripadal ničím zvláštny. Dopoludania ošetrili asi tridsať pacientov s bežnými akútnymi ochoreniami.
JANA MARTINKOVÁ
