Na obrázku je drevený strelecký terč s niekoľkými dierami. Zachytáva pohľad na Bratislavský hrad a korčuliarov na Dunaji v roku 1827.
né, vzadu prevŕtané a remienkami pripevnené na nohu.
Storočie a pol oceľových korčulí
Najstaršia kostená korčuľa sa u nás našla v lokalite Veselé pri Piešťanoch a jej vek sa odhaduje na vyše päťtisíc rokov. Mladšie objavy boli zaznamenané aj blízko rieky Morava a podávajú svedectvo o tom, že aj v okolí Bratislavy sa v dávnych vekoch korčuľovalo.
Najstaršia písomná správa o korčuľovaní pochádza z 12. storočia z Anglicka a približne v tomto období sa používali drevené korčule s kovovým ostrím. Najmä holandské roviny boli vychýreným korčuliarskym rajom. Oceľové korčule, ktoré priniesli naozajstný korčuliarsky prevrat, sa začali používať až od polovice 19. storočia.
Prvý bol Johan Frank
Prvý korčuliarsky klub na svete založili v škótskom Edinburghu v roku 1742 a v roku 1772 vyšla v Londýne prvá korčuliarska príručka. Presne o sto rokov neskôr sa uskutočnili vo Viedni prvé preteky v krasokorčuľovaní na starom kontinente. Súviseli aj s Bratislavou, kde bol iba mesiac pred nimi, presne 14. decembra 1871, založený Bratislavský korčuliarsky spolok (Pressburger Eislaufclub, Pozsonyi korcsolya Egylet). Hovorí o tom správa z Pressburger Zeitungu, ktorá informuje verejnosť o ustanovujúcom valnom zhromaždení tohto spolku v Bratislave.
A práve člen Bratislavského korčuliarskeho spolku Johan Frank vo Viedni reprezentoval Bratislavu so cťou. V meste valčíkov vybojoval bronzovú medailu.
V Pálffyho záhrade sa preháňala verejnosť
V roku 1871 Bratislava zaznamenala zvýšený záujem o korčuľovanie zo strany verejnosti, čo súviselo s otvorením prvej umelej "striekanej" ľadovej plochy v meste. Toto klzisko sa nachádzalo v Pálffyovskej záhrade pod Bratislavským hradom, v neskorších v priestoroch Slovenského rozhlasu na Zochovej ulici a slávnostne bolo otvorené 14. decembra 1871. Večerné korčuľovanie pod 64 plynovými lampami bolo lákadlom naozaj hojne navštevovaným. Podľa zachovaného plagátu z roku 1874, ktorý pozýva záujemcov o korčuľovanie na klzisko Edlgasse, dirigoval 8. januára toho roku Vojenskú hudbu veľkokniežaťa von Badena na korčuliarskej slávnosti sám slávny kapelmajster Franz Lehár.
Obľúbené korčuľovanie preniklo dokonca nariadením ministerstva školstva koncom 19. storočia do osnov školskej telesnej výchovy a v roku 1891 nariadil minister školstva zriadiť na školských dvoroch klziská.
IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR.)
