Básnik, dramatik, dramaturg a prekladateľ Albert Ostermeier interpretuje svoje básne za sprievodu gitaristu Berta Wredeho v Štúdiu 12. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
a Berta Wredeho (1961) potvrdil, že Ostermeier patrí naozaj k zaujímavým tvorivým osobnostiam svojej generácie.
Albert Ostermeier v originálnej interpretácii siahol po zbierke básní Solarplexus, ktorá vyšla práve tento mesiac. Obsahuje básne lezúce pod kožu, ich rytmus sa podobá rytmu srdca, a preto aj na tých, ktorí nedokázali úplne zachytiť zmysel nemeckej a zvlášť Ostremeierovej obraznosti, pôsobili strhujúco.
Podobne chytľavé sú aj básne zo zbierky Autokino. Bravúrne spájajú obyčajné, banálne každodenné veci so zázračnými. Potvrdzuje sa v nich Ostermeierova inšpirácia svetom filmu, sú silno obrazné, zamerané na detail a opäť výrazne muzikálne - na čítanie, na počúvanie.
Zbierka Heartcore z roku 1999 je o kozmickej láske a sexualite, ktorá prerastá cez hlavu, ale zároveň prináša múdrosť. Je aj o šťastí nešťastných, o mužoch bez žien, o túžbe po nedosiahnuteľnom. Žiadna bodka, žiadna čiarka, len atmosféra rýchleho, no opatrného dotýkania sa odhalených ľudských nervov. Idyla i cynizmus zároveň, politické vedľa intímneho. Na CD nosiči sú spojené s klasikou, s popom i s technom,
Bert Wrede so svojou gitarou bol na Ostermeierove texty napojený naplno. Niekedy bolo ťažké rozoznať, kto z oboch mužov večera vlastne udáva rytmus. Skladateľ scénickej hudby pre viedenský Burgtheater, známy autor divadelnej hudby k Actronic Hamlet, pôsobil už nielen v Európe, ale aj v USA a Ázii, spolupracoval a nahrával s Philom Mintonom, Elliottom Sharpom, Daveom Tronzom, Louisom Sclavisom či Georgom Katzerom. S Ostermeierom tvorí Wrede už zohranú dvojicu, ich spoločné vystúpenia sa datujú už od roku 2001.
MILADA ČECHOVÁ
