FOTO - WWW.lequotidienducinema.com
Invázia barbarov kanadského režiséra Denysa Arcanda otvorí dnes o 19.00 v kine Istota šiesty ročník Medzinárodného festivalu frankofónneho filmu - FIFF BA 2004. Festival potrvá do 26. marca, predstaví 42 celovečerných, krátkometrážnych, dokumentárnych a animovaných filmov. Na rozdiel od minulého roka bude tentoraz nesúťažný, s udelením Ceny publika.
Na festival pricestuje Nicolas Philibert, premietať sa bude päť jeho dokumentárnych filmov. Osobne sa na festivale zúčastní aj režisér Laurents Becue Renard (film Po dlhom boji) a tuniský režisér Jiliani Sadi (film Khorma).
Predpremiéru bude mať v Bratislave animovaný film Trio v Belleville, priaznivci animovaného filmu si ešte môžu spolu s deťmi pozrieť sériu Lulu a iní vlci, uvidíme aj filmové debuty mladých tvorcov. Festival uzatvorí švajčiarsky film Čo sa stalo na juhu, na premietaní sa tiež zúčastní režisér Vincent Pluss.
Obľúbená festivalová noc, na ktorej sa filmy premietajú až do rána, nebude chýbať ani tento rok a pridá sa hudobná párty Cinematique v klube Metro s kanadsko-francúzskou skupinou Swing. (mi)
V pokoji zomrieť v kruhu pozostalých, to nie je len tak
Invázia barbarov (Les invasions barbares). Kanada/Francúzsko, 2003. Scenár a réžia: Denys Arcand. Kamera: Guy Dufaux. Hudba: Pierre Aviat. Hrajú: Rémy Girard (Rémy), Stéphane Rousseau (Sébastien), Marie-Josée Croze (Nathalie) a ďalší. Dnes v kine ARTPalace/Aupark o 20.40 a v kine Istota o 19.00.
Kanadský režisér Denys Arcand (1941) sa po mnohých filmárskych oceneniach tento rok dočkal Oscara. Najlepší zahraničný film Invázia barbarov je v distribúcii označovaný za tragikomédiu, to je však veľmi povrchná nálepka na dielo, ktoré prekvapí diváka svojou filozofickou šírkou a ľudským humorom, vyrastajúcim z bolestnej skutočnosti.
Téma smrti či presnejšie zomierania môže zaváňať všeličím, čomu by sa možno divák najradšej vyhol - od sladkobôľnych vzdychov umierajúceho až po výlevy budúcich pozostalých. V tomto prípade však Arcand vo veľmi presnej miere kladie na misky váh dramatickosť a ľahkosť bytia, takže ani jedno nie je neznesiteľné. Možno stačí uviesť fakt, že rolu Sébastiena, syna zomierajúceho univerzitného profesora Rémyho (Rémy Girard), stvárnil kanadský komik, tu však tak trochu "smutný klaun" Stéphane Rousseau (obaja na snímke). Ľudská trauma je vo filme vyvažovaná nielen humorom, ale aj zábermi snivej nádhery kanadskej prírody.
Profesor Rémy teda zomiera pod narkotikami na nádor na mozgu a k tomu čelí aj invázii barbarov pri smrteľnom lôžku. Dávni priatelia a milenky ho ešte stále dokážu rozčúliť. Veď sám nie je zmierený so svojím odchodom zo sveta, ako by teda mohol byť zmierený s nimi?
