Michalská ulica je jednou z najdlhších a najfrekventovanejších ulíc historického jadra. V lete je obľúbeným miestom prechádzok, počas zimy mnohí hľadajú útočisko v jej početných kaviarňach a reštauráciách. Na Michalskej ulici sídlia moderné butiky, kníhkupectvá alebo parfumérie, ktoré kontrastujú s historickým výzorom budov. Ulica má tiež mnohé zákutia a dvory, ktoré sa nachádzajú za fasádami historických domov.
Michalská ulica má dlhú históriu, v minulosti tu stáli obytné domy remeselníkov a kupcov. Skoro všetky staršie stavby majú preto základy už od stredoveku. Najvýznamnejšie zmeny na Michalskej ulici sa udiali v priebehu 18. storočia, keď tu postavili Palác kráľovskej komory, ako aj Palác baróna Jesenáka a mnohé domy upravili v barokovom slohu. SAŠA OBUCHOVÁ
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Asi málokto si všimne drobnú a nenápadnú zelenú budovu kaplnky sv. Kataríny v strednej časti Michalskej ulice. Zaujímavosťou je, že kaplnka pochádza už z roku 1311. O jej gotickom pôvode presvedčí nielen pohľad z dvora kaplnky, ale aj klenba v jej interiéri.Michalská veža je jedným z najvýraznejších znakov nielen ulice, ale aj Bratislavy. Na prvý pohľad upúta jej baroková veža so sochou archanjela Michala. V súčasnosti sa tu nachádza expozícia zbraní a mestského opevnenia. Turisti si z veže radi vychutnajú pohľad na historické centrum mesta. Na Michalskej ulici bola kedysi preslávená lekáreň U červeného raka. Dnes sa tu nachádza reštaurácia, ktorú symbolizuje vývesný štít v tvare raka.Michalská brána patrí medzi najvýraznejšie symboly ulice, pre mnohých predstavuje vstup do historického centra mesta. Brána, ako aj most pred ňou hrali v minulosti úlohu pri obrane mesta. V súčasnosti k Michalskej bráne najmä počas leta neodmysliteľne patria stánkari s rôznymi suvenírmi, stanovište tu často nachádzajú tiež odvážni pouliční umelci.Univerzitná knižnica sídli v bývalej budove Uhorskej kráľovskej komory. V minulosti sa tu uchovával kráľovský poklad. Postavená bola v 18. storočí. V priebehu rokov sa tu uskutočnili viaceré architektonické úpravy a zmeny. Po presťahovaní komory do Budína prerobili jej palác na snemovú budovu a jej priestory sú preslávené najmä vďaka zápalistým prejavom Ľudovíta Štúra.Pri Michalskej veži sa nachádza aj zaujímavá kuriozita, ktorú mnohí bez povšimnutia obchádzajú - najužší dom v Bratislave. Údajne ho v minulosti postavil tlačiar, ktorý chcel v Bratislave založiť tlačiareň a podľa vtedajších nariadení tu musel vlastniť pozemok.Jeden z dvorov ukrýva Galériu Michalský dvor, ktorá sa už vyše osem rokov nachádza v originálnych podzemných priestoroch so svojskou atmosférou. S ňou susedí aj Art Shop či útulná čajovňa, ktorú zdobia originálne kresby výtvarníka Fera Liptáka.Asi málokto si všimne drobnú a nenápadnú zelenú budovu kaplnky sv. Kataríny v strednej časti Michalskej ulice. Zaujímavosťou však je, že kaplnka pochádza už z roku 1311. O jej gotickom pôvode presvedčí nielen pohľad z dvora kaplnky, ale aj klenba v jej interiéri.Zaujímavou súčasťou Michalskej ulice sú rôzne sochy. Malí diablici strážia vchod do jedného z dvorov. Dve sochy zas "podopierajú" stavbu Univerzitnej knižnice. Pozornosť na moste pred bránou dodnes pútajú aj zachované sochy archanjela Michala a Jána Nepomuckého. Segnerova kúria patrí nepochybne medzi najzaujímavejšie objekty na Michalskej ulici. Tento dom renesančnej architektúry s dvorom sa nachádza v strednej časti ulice a patril bohatému mešťanovi Ondrejovi Segnerovi. Zaujímavosťou je, že pri pamiatkovej obnove sa tu pred siedmimi rokmi našli dva netradičné a vzácne dokumenty - listina z napoleonského obdobia a inzerát o prenájme domu. V prístavbe budovy sa nachádzalo tiež jedno z prvých bratislavských kín. Teraz môžete v Segnerovej kúrii často stretnúť známe tváre slovenského šoubiznisu. Navštevujú tu obľúbené luxusné butiky s najnovšou módou. Jeden z nich vlastní aj úspešný módny návrhár Fero Mikloško.
