Za účelom vytvorenia zdania hľadania riešenia nosného dopravného systému magistrát zorganizoval od marca roku 2003 viacero stretnutí a oslovil projektové organizácie na predloženie svojich návrhov. Magistrát obdržal osem návrhov. V októbri minulého roku sa uskutočnilo stretnutie expertov a zástupcov samospráv. Tí sa zhodli, že nosný dopravný systém by mal byť koľajový s rozchodom 1435 mm, mal by byť v centre mesta pod povrchom a Dunaj by mal prekonávať v podzemí.
Aký je však výsledok? Poslanci v decembri obdržali návrhy uznesení, podľa ktorých magistrát obstará štúdie rekonštrukcie Starého mosta pre potreby zavedenia koľajovej dráhy s povrchovým zapojením do Šafárikovho námestia. Ako sme sa z tlače mohli dozvedieť, návrhy uznesení boli schválené.
Nikto z odborníkov, ktorí sa zúčastňovali hľadania riešenia nosného dopravného systému, nepodporil myšlienku realizácie električkovej trasy po Starom moste. Na základe toho možno vyjadriť podozrenie, že celý ten proces hľadania riešenia bol len kamuflážou. Magistrát mal už vopred svoje riešenie.
Dokazuje to aj list, ktorý som obdržal na základe mojej požiadavky, aby lávka z Muchovho námestia nad diaľnicou D1 nekončila pred futbalovým štadiónom Artmédie, ale až na chodníku Starého mosta. V tomto liste mi už v októbri 2003 bolo oznámené, že z dôvodu "skorého zavedenia koľajového systému do Petržalky cez Starý most si s veľkou pravdepodobnosťou bude vyžadovať úpravu šírkového aj výškového vedenia komunikácie vedúcej z Muchovho nám. na most cez Dunaj".
Vybudovanie a napojenie električkovej trate z Petržalky cez Starý most nie je riešením nosného dopravného systému v Bratislave, pričom prínos pre obyvateľov Rače, Vajnôr, Lamača, Nového Mesta či iných častí mesta by bol minimálny a to za predpokladu, že dnešné autobusové spojenia nebudú zrušené. Pre obyvateľov z regiónu by bol prínos bezvýznamný.
Ing. Peter Guttman, poslanec v Petržalke, člen dopravnej komisie mestského zastupiteľstva
