Prvý slovenský klub, ktorý dokázal vybojovať československý titul, bolo ženské družstvo Lokomotívy Bratislava (v roku 1956). Svoje domáce zápasy hralo vtedy na cyklistickom štadióne na Ulici odbojárov (na snímke). FOTO - ARCHÍV
Z histórie športuV prvej polovici 50-tych rokov minulého storočia už nebolo pochýb o tom, že ihriská v Bratislave i na celom Slovensku ovládne medzinárodná hádzaná so siedmimi hráčmi. Ako prvé s ňou začali ženy v roku 1950 na 1. ročníku turnaja VOSR v Petržalke.
Prínosom pre rozvoj sedmičkovej hádzanej bolo zorganizovanie dlhodobej súťaže vo februári a marci 1951 pod názvom Bratislavský pohár, víťazmi ktorého sa stali muži aj ženy Kovo Petržalka. Rozvoj nastal aj v ostatných bratislavských oddieloch - NV, Pedagóg, Presná mechanika, Cvernovka alebo Kotva Bratislava. Víťazom krajskej súťaže sa ale stalo Kovo Trnava. Rozmach tohto druhu hádzanej zasiahol aj územie východného Slovenska.
V roku 1953 hrali v celoštátnej dlhodobej súťaži v hádzanej so 7 hráčmi muži bratislavských klubov Kovo Petržalka, Slávia Pedagóg a Meopta, v ženskej súťaži zastupoval hlavné mesto Slovenska Slovan. Ďalším výrazným krokom vpred bol zisk titulu majsteriek republiky pre Lokomotívu Bratislava (v roku 1956) v hádzanej so 7 hráčkami. Bratislavčanky sa stali vôbec prvým slovenským hádzanárskym klubom, ktorému sa podarilo vybojovať domáci titul.
Cesta Lokomotívy na vrchol sa začala už na jar
Už vedúce postavenie Lokomotívy po jarnej časti ligy dávalo tušiť, že hráčky zabojujú o titul, v predchádzajúcej sezóne totiž skončili na bronzovom stupienku. Týždenník Štart glosoval: "Cesta na čelo tabuľky nie je nikdy ľahká. Keď dievčatá prehrali prvý zápas v Prahe so Spartakom Stalingrad 1:4, vyhliadky neboli najružovejšie. No keď do radov Lokomotívy prišli Piovarčiová z Hlohovca, Schmidtová z Trnavy a Svrčková zo SOR Bratislava, a keď prípravu oddielu prevzal Ladislav Gross, bola už v Lokomotíve lepšia situácia a družstvo si v posledných zápasoch prvej časti zabezpečilo vedúce postavenie."
Hráčky Davidová, Radičová, Kytýrová, Piovarčiová, Svrčková, Čierna, Štefanovičová, Schmidtová, Ríšová, Likáčková, Gáboríková a Mičianová si vedúcu pozíciu lídra udržali aj počas jesennej časti. Brankárka H. Ríšová-Čápová a V. Schmidtová sa v nasledujúcom roku stali na majstrovstvách sveta 1957 v Juhoslávii v drese Československa majsterkami sveta.
Muži nedosiahli podobný úspech ako ženy
V najvyššej súťaži mužov hádzanej so siedmimi hráčmi reprezentovala Bratislavu v druhej polovici 50-tych rokov Dukla Bratislava. Tá v sezóne 1959/60 dosiahla svoje tabuľkové maximum - 6. miesto. Väčší úspech sa podaril jej mladším dorastencom ziskom titulu majstrov ČSR v roku 1958.
V tej dobe tlač hádzanej lichotila: "Máloktorý šport na Slovensku sa môže pochváliť takým rýchlym rastom ako hádzaná. Za jedno desaťročie prenikli typické malé brány pre hádzanú so siedmimi hráčmi takmer všade, lebo mládež prišla tejto hre na chuť." IGOR MACHAJDÍK
(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom
telesnej kultúry v SR.)
