Najnovšia inscenácia Donizettiho komickej opery Dcéra pluku sa do Slovenského národného divadla v réžii Jozefa Bednárika vráti po 65 rokoch 19. marca. FOTO - ARCHÍV DIVADLA
"Je to tak trošku môj splnený sen - zažiť svoju mladosť, veď o tri roky idem do dôchodku," hovorí o naštudovaní opery Gaetana Donizettiho Dcéra pluku režisér Jozef Bednárik. Otec mu totiž operu prehrával ešte v detstve a jemu sa už vtedy zapáčil jej lokálny kolorit.
Režisér sa však obáva, že bude treba rozšíriť sortiment bufetu Slovenského národného divadla, pretože scéna je plná jedla a dezertov. "Operní diváci v Bratislave dostali už jednohubku - Bartóka, šťavnatý biftek - Verdiho Macbetha, my ponúkame dezert," usmieva sa. Režisérske pripomienky vraj počas skúšok zneli "choďte k tej laskonke" alebo "obíďte tú jednohubku".
Bednárikovi je jasné, že táto Donizettiho opera nepatrí medzi najlepšie kusy, ale celý realizačný tím chcel vraj len jedno. Pripraviť divákom dve hodiny pohody na javisku i v hľadisku. "Nemusí to byť pohoda pre kritikov," dodáva. Vie, že kritika túto komickú operu už od jej prvej premiéry hanobí, ale zato diváci ju obľubujú.
Kritika však už je taká. Pred sto rokmi napríklad Berliozovi prekážalo, že Donizetti sa ako Talian doslova ubytoval na parížskych operných scénach. Súčasne sa hralo sedem opier, ktoré zložil alebo prepracoval. "Zdá sa, že pán Donizetti na nás pozerá ako na dobytú krajinu, je to naozajstný vojenský vpád," rozohňuje sa Berlioz a Dcéru pluku posudzuje veľmi negatívne. Napriek tomu bola v Paríži obľúbená a v roku 1905 dosiahla až 1000 predstavení.
Hlavná postava opery Marie patrí dodnes k najobľúbenejším postavám koloratúrnych sopranistiek. Na našej prvej scéne sa v úlohe markytánky Marie predstavia Adriana Kohútiková, Ľubica Vargicová a Petra Nôtová. Takisto trojité je aj obsadenie Tonia, spievajú ho Oto Klein, Ľudovít Ludha a Michal Lehotský. "Mám šťastie, sú to výborní speváci," chváli protagonistov Bednárik. "Pevne verím, že publikum preklenie banality libreta, že privrie oči nad francúzštinou v hovorených textoch. Hráme sa s ňou totiž rovnako ako s Donizettim. Všetko sme zjednodušili do záživného, groteskného tvaru."
Speváci oceňujú dialógy, ktoré Jozef Bednárik upravil spolu s Ľubomírom Feldekom. Tie pôvodné by zrejme dokázali hrať naozaj len Francúzi a asi by ani neboli pre dnešného diváka pútavé. Ľubica Vargicová dúfa, že obecenstvo sa nebude z predstavenia smiať tak, ako sa oni sami zo seba smiali počas skúšok. Dirigent Rastislav Štúr zase verí, že sa speváci konečne začnú viac venovať hudbe a spevu ako francúzštine...
Pôvodné libreto napísali Jules Henri Vernoy de Saint-Georges a Jean Alfred Bayard. Dej je zasadený do obdobia konca napoleonskych vojen (1815), všetko sa točí okolo dávneho vášnivého vzťahu francúzskeho dôstojníka a tirolskej šľachtičnej, z ktorého sa narodilo nemanželské dieťa Marie. Libreto sa zameriava na súčasný osud hrdinky a šťastné rozuzlenie jednoduchej zápletky.
Dcéra pluku (La Fille du régiment) rešpektuje všetky hlavné znaky opéra comique, od hovoreného textu až po striedanie rozmanitých hudobných čísel.
Bednárik sa teda rok od uvedenia Rossiniho Popolušky opäť vracia do Národného divadla, tentoraz s dezertom servírovaným na bielej scéne Vladimíra Čápa a v živo farebných kostýmoch Ľudmily Várossovej. "Tak sme to celé, scénu aj kostýmy, hodili do kulinárskej abecedy," konštatuje na záver režisér.
MILADA ČECHOVÁ
