Veverica hrdzavá žije aj v Sade Janka Kráľa. FOTO AFP - JANEK SKARZYNKSI
Cestou do Horského parku neďaleko frekventovanej Štefánikovej ulice vidieť medzi konármi stromov na Hlbokej ceste veveričky. Veverička stromová sa pohybuje zväčša v korunách stromov a v norách v ich dutinách. Je všežravá, ale živí sa prevažne orieškami, lieskovcami, bukvicami a hmyzom. Podľa sfarbenia sa veveričky delia na tmavé a hrdzavé. Okrem Horského parku sa vyskytujú v centre mesta aj v Sade Janka Kráľa a v Kochovej záhrade. V Horskom parku, v Kochovej záhrade či v Sade Janka Kráľa žijú aj všetky druhy ďatľov. Z krkavcovitých vtákov sa zase v Bratislave často objavujú havrany, vrany šedé a kavky.
Ďalším z druhov zvierat, ktorému neprekáža mestské prostredie, je jež východoeurópsky. Často sa objavuje v záhradách v okolí lesov, v Petržalke pri Chorvátskom ramene, v Horskom parku a jeho okolí či na Kolibe. Jež žije v lese, ale obľubuje najmä prechodné lokality medzi lesným a lúčnym prostredím.
"V lesoch na Devínskej Kobyle, Železnej studienke, Kolibe či v Rusovciach žijú aj väčšie cicavce. Srny a srnce sa vyskytujú v oblasti Devínskej Kobyly a v lesoch pri Železnej studničke. Na Kolibe sa vyskytujú diviaky a v Rusovciach či na Železnej studničke môžu Bratislavčania zazrieť líšku," hovorí Andrej Popovič z Bratislavského regionálneho a ochranárskeho združenia.
Z vtáčích obyvateľov sú najpozoruhodnejšie dravce - myšiak hôrny, sokol myšiar či sokol sťahovavý a viaceré pozoruhodné druhy vodných zvierat žijú v Chorvátskom ramene, napríklad mlok či ondatra. V mestskej časti Devínska Nová Ves sa vyskytujú bociany biele. Bocian čierny, ktorý je veľmi citlivý na vyrušovanie, hniezdi ďalej od mesta - na Záhorí.
"Prostredie viacerých prírodných lokalít v meste je podobné prirodzeným biotopom, v ktorých sa takéto zvieratá vyskytujú," vysvetľuje výskyt divokožijúcich zvierat v meste Andrej Popovič. "Viaceré chránené prírodné lokality totiž plynule prechádzajú na územie mesta aj so svojimi "obyvateľmi". Takže zvieratá majú porovnateľné podmienky pre život ako v ich prirodzených biotopoch."
Územie Devínskej Kobyly je plynulým prechodom Malých Karpát a mesta, lužné lesy zase prechádzajú do Starohájskeho lesa priamo v susedstve petržalského sídliska. Vhodné podmienky pre život divokožijúcich zvierat sú aj v parkoch či záhradách priamo v centre mesta. Napríklad v Horskom parku, Kochovej záhrade v lesíku pri Bôriku a na petržalskej strane v okolí Chorvátskeho ramena, v Sade Janka Kráľa či v petržalských lesoch.
"Počet zvierat žijúcich v meste je menší ako v prírodných lokalitách vzdialenejších od hluku a ľudí. Vyrušuje ich najmä hlučné prostredie, ale na druhej strane ich priťahuje to, že si v mestskom prostredí nachádzajú ľahšie potravu. Zvykli si už aj na "obohatenie" o mestskú stravu a na prikrmovanie ľuďmi," dodáva Popovič.
Bratislava má podľa neho výhodu v tom, že zatiaľ medzi mestom a Malými Karpatami či Dunajskými luhmi nevznikli nijaké prírodné ani umelé bariéry. Práve preto sa aj v meste vyskytujú viaceré divokožijúce živočíchy. "Za bariéru sa, samozrejme, dá považovať napríklad diaľnica, ale tá vedie našťastie zväčša súbežne s pohorím Malých Karpát a nepretína ho. Takže bariéra medzi prírodným prostredím divokožijúcich zvierat a mestom prakticky neexistuje." JANA PARKROVÁ
