Hoci tenis na vozíku nie je ani zďaleka taký rozšírený ako tenis zdravých, aj u nás vyrástol hráč najvyššej svetovej úrovne. Začiatkom roka bol hlavným strojcom postupu Slovenska do 1. skupiny Svetového pohára a pred pár dňami vyhral svoj prvý turnaj najvyššej kategórie. Vo dvojhre sa pohybuje okolo 30. miesta na svete, vo štvorhre je v prvej dvadsiatke.
Jeho diagnóza, rozpadnutie bedrového kĺbu po úraze, mu nedovolí robiť vrcholový šport medzi zdravými. Preto si dvadsaťšesťročný Bratislavčan JOZEF FELIX dennodenne sadá na vozík, hoci ho v bežnom živote nepotrebuje.
Vaša cesta k tenisu na vozíku nebola priamočiara. Ako sa začala?
"Do pätnástich rokov som sa venoval lyžovaniu, šermu i futbalu. Po úraze muselo ísť všetko bokom. Už som si ani nevedel predstaviť, že by som sa k športu vrátil. Mama spolu s lekárom Františkom Pisarčíkom ma pol roka prehovárala, aby som skúsil tenis na vozíku. Najprv som to vnímal negatívne. Nakoniec som si ho vyskúšal a okamžite ma chytil. Dnes ho hrám už deviaty rok, pomohol mi vrátiť sa do sveta športu."
Čo vás potislo k tomu, že ste začali novú športovú kariéru brať naozaj vážne?
"Prvý zápas som hral po dvoch týždňoch tréningu v najslabšej kategórii na petržalskom turnaji Slovakia open. Vyhral som, a to ma veľmi povzbudilo. Ďalším veľkým zlomom bol prvý titul majstra Slovenska po dvoch rokoch tenisovej kariéry. Časom som sa stal niekoľkonásobným finalistom štvorhry na turnajoch najvyššej kategórie a tenis ma začal naozaj veľmi baviť."
Pred pár dňami ste vyhrali svoj prvý turnaj najvyššej kategórie vo dvojhre vo švajčiarskom Sione. Ako sa tento úspech rodil?
"Prvým nasadeným bola svetová štrnástka Čech Brychta a v druhom kole som narazil práve na neho. Keďže som ho ešte nikdy neporazil, hral som uvoľnene a bez zábran. Vyhral som 6:3, 6:4. Na ceste za prvenstvom som potom zdolal dvoch Francúzov, ktorí sú vo svetovom rebríčku vyššie ako ja. Navyše, s oddielovým kolegom Davidom Chabrečkom sme prehrali vo štvorhre až v semifinále v troch setoch s prvým nasadeným párom. Koncom týždňa ma čaká ďalší turnaj vo Švajčiarsku v Bienne a tam sa chystajú traja hráči z najlepšej desiatky."
V septembri bude paralympiáda v Aténach. Pomýšľate na účasť?
"Určite áno, mal by som štartovať vo dvojhre, postavenie vo svetovom rebríčku ma k tomu oprávňuje. Partnera vo štvorhre mi bude robiť David Chabreček. Bude to premiérová účasť slovenských tenistov - vozičkárov. Dovtedy sa chcem dostať vo dvojhre do dvadsiatky a vo štvorhre do desiatky najlepších."
Vaše ambície v Aténach?
"Nechcel by som sa v Aténach iba zúčastniť, rád by som aj niečo dosiahol. Pracujem v športovom areáli Pri Habánskom mlyne. Tam mám zároveň výborné podmienky na tenis i pochopenie zamestnávateľa. Vďaka tomu sa môžem s trénerom Petrom Rusňákom a sparingpartnerom Csabom Bürom čo najlepšie pripraviť. Pomáhať by nám mala aj Karina Cíleková-Habšudová."
PROKOP SLOVÁČEK
Slovenskí tenisti na vozíku dosiahli v januári na Novom Zélande veľký úspech, postup do 1. skupiny Svetového pohára. V tomto roku sa prvý raz hralo vo dvoch skupinách. Slovensko hralo v druhej skupine, finalisti postúpili do elitnej svetovej šestnástky tímov pre budúci rok.
Slovensko najprv porazilo Srí Lanku 3:0, potom China Tai Pei 2:1, Kanadu 2:1 a vo finále Argentínu rovnako 2:1. Po dvoch finálových dvojhrách sa rozhodovalo za stavu 1:1 vo štvorhre. Tú naši vyhrali až v treťom sete 18:16 v tajbrejku. Okrem prvého zápasu rozhodla o víťazovi vždy štvorhra a práve na ňu sa naši reprezentanti zamerali už v príprave. Svojimi skúsenosťami pomohla aj Karina Cíleková-Habšudová.
Pod vedením trénera Štefana Tvarožeka reprezentovali Jozef Felix z klubu ŠK TTP Bratislava (neprehral ani jeden zápas a ani jeden set), jeho oddielový kolega David Chabreček a Marek Gergelyi (Altius - Gama Bratislava).
Tenis na vozíku je dynamický šport, v ktorom dostane zabrať najmä horná polovica tela. Najdôležitejšie je zvládnuť techniku úderov, ktorá je o čosi zložitejšia ako u zdravých tenistov. Hrá sa podľa pravidiel tenisu, jedinou zmenou je možnosť odraziť loptu aj po druhom dopade na zem. Hráč sa pohybuje na špeciálnom vozíku. Ten má dve veľké kolesá a jedno malé, umiestnené medzi nimi na ramene. To pomáha pri údere udržiavať stabilitu. Kvalitný vozík stojí aj 180-tisíc korún. Tenisti na vozíku sú plnohodnotnými členmi medzinárodnej tenisovej federácie ITF.
