Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Mikulášska ulica
Stúpajúca a klesajúca lomená ulica je síce špinavá a zle vydláždená, ale romantická. Začína sa na Židovskej, respektíve PetŚfiho (Beblavého) ulici, pokračuje na sever a ústi opäť do Židovskej ulice. Rad domov na jej východnej strane je vlastne spojený so zadnou časťou domov na západnej strane Židovskej ulice.
Kostol sv. Mikuláša
Meno dostala podľa Kostola sv. Mikuláša, ktorý od dávnych čias až dodnes stojí nad ulicou na neveľkej plošine pod hradbami. Vedú k nemu schody z Mikulášskej ulice. Nepoznáme bližšie okolnosti založenia tohto kostola, no vieme, že tam stál už v 14. storočí a tvoril benefícium kanonika - kustóda prešporskej kapituly. Časom vznikol pre benefícium spor medzi kanonikom a prepoštom Martinom, ktorý znemožňoval kanonikovi pokojne užívať benefícium. V roku 1359 však prepošt spor prehral.
V roku 1384 kardinál a aquilejský patriarcha Filip poskytol Kostolu sv. Mikuláša rozličné výhody pri predávaní odpustkov. Farnosť však mala aj iné výsady. Mohla pásť svoj dobytok na mestských pozemkoch. Patrili jej ostrovy Anzing a Mühlwerd. Viacero domov jej muselo platiť nájomné. Na Pečni používala 25, na Dreschwerdene 21 záhrad.
No poloha medzi hradom a mestom, koré medzi sebou ustavične súperili, ohrozovala jej bezpečnosť. Keď v roku 1439 mešťania neúprosne obliehali hradného kapitána Štefana Rozgonyiho, zavretého na hrade, odpovedal mestu mohutnou kanonádou, ale nič tým nedosiahol. Preto dal 24. augusta na deň sv. Bartolomeja Mikulášsku ulicu podpáliť.
Kostol zbúrali do základov
Vtedy zrejme zhorel aj kostol, ale nie do tla. V roku 1441 totiž istá Anna Treletschová odkázala určitú sumu na sklené okno Kostola sv. Mikuláša. V 16. storočí však kostol figuruje ako rumovisko. Zdá sa, že ho zbúrali do základov, lebo na Braunovej kresbe z roku 1574 a na Godofridovej kresbe z roku 1649 sa nevyskytuje. Na Wernerovom obraze zo 17. storočia ho už vidíme, lebo vdova po grófovi Pavlovi Pálffym ho dala v roku 1661 postaviť nanovo a umožnila konať v ňom bohoslužby pre slovenské obyvateľstvo.
Nanovo postavený kostolík sa opäť stal kapitulským benefíciom. Súvisí totiž s výstavbou budovy jezuitského kolégia, čiže dnešnej kráľovskej právnickej akadémie na Kapitulskej ulici. Vtedy kapitula prepustila na stavbu jeden zo svojich domov - benefičný dom sv. Mikuláša, mesto zas prepustilo kapitule ako benefícium Kostol sv. Mikuláša.
165 korún za 122 omší
Dnes patrí kostolík do správy mestskej farnosti a je pod patronátom katolíckej náboženskej obce. Bohoslužby v ňom odbavujú kapucínski mnísi. Má 122 nadačných omší, patronátna správa platí za to kapucínom ročne 165 korún a za udržiavanie kostola 80 korún. Hlavná pobožnosť v tomto kostole sa koná na deň sv. Mikuláša. V predvečer sviatku bývajú litánie, v deň sviatku na úsvite malá omša, neskôr nasleduje veľká omša a kázeň.
Deti očakávajú Mikuláša
Hoci niekdajší význam tohto posvätného miesta upadol, v meste si dosiaľ uctievajú sv. Mikuláša. Deti nepokojne a zbožne očakávajú jeho príchod. Námestie pred Primaciálnym palácom už niekoľko dní pred sviatkom zaplnia šiatre a Mikuláši v biskupských mitrách a červených, zlatom lemovaných rúchach.
Dávnejšie mali lodníci a rybári v kostole svoj osobitný oltár, ale s úpadkom týchto remesiel upadol aj kult Mikulášovho oltára. Pri najnovšej reštaurácii kostola oltár celkom odstránili a jeho pamiatku chráni len malá soška sv. Mikuláša na hlavnom oltári.
Nabudúce Kapucínska ulica.
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice
a námestia Bratislavy. Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
