Pre profesora Štefana Šlachtu je architektúra hľadaním pravdy.
FOTO SME - PAVOL MAJER
Architektúra by podľa vás vraj mala byť múdra a slúžiť verejnosti. Našli by ste takú v Bratislave?
"Služba verejnosti bola myslená tak, že architektúra by mala rešpektovať prostredie a obohacovať ho. Nemala by verejnosť obťažovať, byť agresívna, ale mala by byť prínosom - estetickým, funkčným, mestotvorným. Zoberme si príklad Bellušových Družstevných domov na Námestí SNP. Koľkými zmenami už prešli a stále je to krásna, dobre fungujúca architektúra."
Architekt by nemal byť prostitútkou, ochotnou urobiť za peniaze čokoľvek, povedali ste. Je v Bratislave "sprostituovaná" architektúra?
"Neviem, kto projektoval gýčové domy dnešných rýchlozbohatlíkov. Sú to príklady zapredávania svojho názoru a svedomia. Nie vždy sú to architekti, no často aj áno. Nejde však len o tých, ktorí projektujú, ale aj o tých, ktorí rozhodujú, schvaľujú či vydávajú regulatívy pre novú výstavbu. Najnovšie príklady v Bratislave - podhradie, nábrežie, Kollárovo námestie sú práve o tomto. Je to aj o korupcii v spoločnosti a architekti nestoja mimo."
Hovorí sa, že architekti stavajú sami pre seba - svoje pomníky.
"Architekt si možno môže urobiť zo stavby svoj vlastný pamätník, ale iba ak v Slávičom údolí... Architektúra je umenie, ovplyvňuje ho veľa faktorov - prostredie, materiály, peniaze, pamiatkari aj intelekt stavebníka. Výsledné dielo je preto kompromisom medzi týmto všetkým. Dobré architektúry sa však často stávajú pamätníkmi, ale spravidla až po smrti autorov."
Ako si predstavujete vyriešenie podhradia?
"Podhradie je zložitý problém. Tam, kde dnes stojí Avion, stáli voľakedy hlinené domky mestkej chudoby, v budúcnosti tam budú bývať najbohatší. Netreba sa báť novej architektúry. Je však treba hovoriť o jej mierke, o funkciách, o atmosfére, ktorú vytvára. Mesto, ktoré chce žiť, sa musí rozvíjať. Návraty do 19. storočia, ktoré niektorí 'ochranári' presadzujú, sú proti zdravému rozvoju mesta aj proti zdravému rozumu."
Ktoré architektonické dielo vo svete najviac obdivujete?
"Múzeum Luisiana pri Kodani je rovnako skvelé ako Bottov kostolík na vrchu Monte Tamaro vo Švajčiarsku. Gaudího katedrála v Barcelone je úžasná, ale kto videl Wrightov 'dom nad vodopádom' tiež naň nikdy nezabudne. Existujú obdivuhodné diela, ktoré sú veľké - Chrám sv. Petra v Ríme, ale aj malé - naše drevené kostolíky. Neexistuje preto dielo, ktoré by som vybral na prvé miesto."
Čo zahraniční architekti najviac oceňujú v Bratislave?
"Ich postoj a záujem je naozaj zaujímavý. Rem Koolhas chcel prísť do Bratislavy kvôli Novému mostu. Pri prednáške na Rice University v Houstone zase najviac upútala budova Slovenského rozhlasu. Rakúski študenti boli nadšení Slovenskou sporiteľňou na Námestí SNP. Švajčiarskych kolegov ohromne zaujala Nová doba. Kolega z miamskej univerzity obdivoval kalvínsky kostol za Pamätníkom SNP, ktorý bol podľa neho inšpirovaný známou chicagskou školou. Bratislava má naozaj veľa atraktívnych architektúr, s ktorými sa môže pochváliť. Možno tou najpôsobivejšou je krematórium. Pokiaľ si ho sami neznehodnotíme. O tom som sa presvedčil najčastejšie."
U študentov architektúry ste obľúbený. Čo ich predovšetkým chcete naučiť?
"To, že svoj profil si môžu určovať sami. A naučiť ich učiť sa - nie dnes, ale počas celého života."
Profesor Štefan Šlachta (1939) študoval na Fakulte architektúry SVŠT, kde aj pôsobil ako odborný asistent. Pracoval na poste hlavného architekta Dopravoprojektu Bratislava, bol architektom Štátneho ústavu pamiatkovej starostlivosti. Od roku 1990 pracuje na Katedre teórie a dejín umenia VŠVU, kde bol v rokoch 1991 - 1993 prorektorom pre rozvoj a vedu, zastával aj post rektora. Bol tiež poslancom Národnej rady. V rokoch 1990 - 1994 bol prezidentom SAS a túto funkciu zastáva opäť od roku 2002. Cenu Emila Belluša získal za zásluhy o pozdvihnutie slovenskej architektúry v oblasti výskumu, dokumnetácie, biografických prác a za mimoriadne počiny vo sfére pedagogickej a spoločensko-organizačnej.
