V čase cesty do Európy mal ruský cár Peter Veľký dvadsaťšesť rokov a pri návrate z Holandska a Anglicka svoj mesačný pobyt vo Viedni využil aj na návštevu Bratislavy. Chcel vidieť dunajskú riečnu flotilu a navštíviť lodenicu, pretože bratislavský lodnícky cech so stáročnými tradíciami staval lode, aké Peter potreboval.
Zaujímal sa aj o budovu dunajského arzenálu, kde cech skladoval vojenský materiál, drevo na stavbu lodí, laná či plachty. Koncom 17. storočia sa v lodenici už nestavali veľké lode s 50 - 60 kanónmi a s dvestočlennou posádkou, ale novinkou boli lode s 12 kanónmi. Tie poháňalo 40 veslárov z podpalubia, boli ľahšie ovládateľné a rýchlejšie.
Peter prišiel z Viedne do Bratislavy loďou, za rakúsku stranu ho sprevádzal páter Wolf, cisárov osobný spovedník. Páter sa okrem vecí duchovných zaoberal reorganizáciou a výstavbou dunajskej flotily. Admirálom flotily bol Holanďan a na lodiach slúžili i holandskí námorníci.
Cár pobudol v Bratislave od 18. do 20. júna 1698 a sprevádzal ho aj Holanďan Jakub Tollius, ktorý pozitívne opisuje vtedajšie dvadsaťpäťtisícové hlavné mesto uhorského kráľovstva. Podľa Tolliusa je "sídlom uhorského palatína, ostrihomského arcibiskupa, prímasa, hradného grófa. Môže sa pochváliť oveľa uhladenejšími meštianskymi mravmi než Viedeň. Budovy, ako aj spôsob života mešťanov sú príťažlivejšie než vo Viedni a úslužnosť voči hosťom v hostincoch prevyšuje pohostinnosť cisárskeho mesta. V meste je dostatok mäsa, chleba i vína".
Imperátor bol hosťom grófa Jána Pálffyho, hlavného cisárskeho komorníka a kapitána bratislavského hradu. Zoznámili sa už na viedenskom dvore a počas pobytu v meste spolu navštívili i grófov stupavský kaštieľ. Petra tu zastihla správa, že v Rusku vypuklo povstanie strelcov. Namiesto návštevy Benátskej republiky sa cez Znojmo, Brno, Olomouc a Krakov urýchlene vracal do Moskvy.
Bratislavská mestská zápisnica z tých čias sa nezachovala a zápisnica Bratislavskej župy, možno i preto, že cár cestoval inkognito, sa o návšteve nezmieňuje.
Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Cár Peter I. Veľký sa narodil roku 1672 v Moskve. Pochádzal z rodiny Romanovcov, ruským cárom sa stal roku 1682. Vlády sa ujal roku 1689. Roku 1697 podnikol inkognito cestu po Európe s úmyslom vytvoriť protitureckú koalíciu a zoznámiť sa so stavbou lodí. Navštívil Holandsko, Anglicko, Viedeň i Bratislavu. Vďaka Petrovi sa Rusko stalo veľkou ríšou a európskou mocnosťou. Peter I. Veľký reformoval štátnu správu, pričom aj stínal hlavy odporcom. Manželku zavrel do kláštora a syna dohnal k smrti. Po víťazných bitkách so Švédskom získal prístup k Baltskému moru, nad Iránom ku Kaspickému moru. Roku 1703 založil Petrohrad, ktorý sa na viac ako dve storočia stal hlavným mestom ruského impéria. Zomrel v Petrohrade roku 1725.
