Svätý Florián na stĺpovom súsoší pred Blumentalským kostolom.
V dávnych dobách bývali postrachom obrovské a všetko ničiace požiare. Zväčša vznikali z neopatrnosti či po udretí blesku, ale i počas vojen. Požiar vždy zasiahol veľkú časť mesta. Drvivá väčšina domov bola totiž postavená z dreva. Ale i tie objekty, ktoré postavili z kameňa či tehál, mali drevené šindľové strechy. V podstreší sa zvyklo skladovať seno, slama, drevo, čo horeniu prospelo.
Všetky tieto skutočnosti prinútili správu mesta vypracúvať rozsiahle protipožiarne smernice a nariadenia. V mestskom archíve je dodnes zachovaný protipožiarny poriadok vytlačený 22. júla 1642. Nebol prvým, ale iba doplneným a rozšíreným pôvodným poriadkom, z ktorého sa, žiaľ, nezachoval ani jediný exemplár. Zachovaný poriadok z roku 1642 má 8 strán a je i s mestským erbom.
Pre mesto z neho vyplýva, že musí zriadiť na Radničnej i Michalskej veži trvalú dennú a nočnú protipožiarnu stráž. Spočiatku tvorili stráž dobrovoľníci, neskôr žoldnieri. Keď daktorý zo strážcov spozoroval v meste požiar, cez veľkú hlásnu trúbu kričal: "Feuerió-ó-ó!" Ostatní museli rozhojdať poplašné zvony a z veže vystrčiť cez deň v smere požiaru červenú zástavu, v noci rozsvietenú lucernu.
V meste boli ihneď zatvorené všetky mestské brány a bola zabezpečená ochrana mestského opevnenia. Obyvatelia vybehli z domov, členovia jednotlivých cechov sa spojili a každý niesol nástroj, ktorým chcel pomáhať požiar hasiť.
Mestský kapitán mal na starosti organizovanie priameho hasenia požiaru. Určoval, kam má ísť pomáhať hasiť tá-ktorá skupina.
Členovia mestskej rady zabezpečovali poriadok v meste, zisťovali, ako prišlo k požiaru, kto je zaň zodpovedný i ako bude potrestaný. Ak podpaľača prichytil pri čine niektorý z obyvateľov, hneď mu na úkor podpaľača vyplatili odmenu 5 funtov pfenigov.
Kto z obyvateľov odmietol pri hasení pomáhať, dostal pokutu. Kto si pri hasení poškodil odev alebo obuv, dostal finančnú náhradu.
IGOR JANOTA
V súčasnom Hasičskom a záchrannom útvare mesta Bratislavy pôsobí asi dvestopäťdesiat hasičov. Majú štyri stanice - na Radlinského ulici, v Dúbravke na Saratovskej, v Novom Meste na Hálkovej a v Petržalke na Zadunajskej ulici. Svoje závodné zbory majú aj podniky Istrochem, Slovnaft, Palma Tumys, Volkswagen a Železnice Slovenskej republiky.
V meste funguje aj 21 dobrovoľných hasičských zborov, v ktorých pôsobí vyše 950 členov. Väčšina je financovaná mestskými časťami. "Približne tretina zborov slúži len na osvetu na školách a podobne, ostatné majú aj svoju techniku a spoločne s mestskými hasičmi zasahujú pri požiaroch. Pomáhajú im pri víkendových službách," povedal Vendelín Horváth z dobrovoľnej požiarnej ochrany. (mk)
