Dnes vyhlásia najväčšmi zachovaný úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou za chránenú oblasť. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Južná časť Chorvátskeho ramena bude dnes označená ako chránený areál. Je to prírodne najväčšmi zachovaný úsek bývalého dunajského ramena s priľahlým lužným lesom medzi Dolnozemskou cestou a dunajskou hrádzou. Z celkovej plochy chráneného areálu 11,12 hektára zaberá vyše 8 hektárov lužný les. Priamo na okraji najväčšieho slovenského sídliska tu rastie kriticky ohrozené lekno biele a leknica žltá, zo živočíchov sa tu pravidelne vyskytujú napríklad labute, rybáriky, kúdelnička lužná, ale aj deväť druhov žiab a dva druhy mlokov.
"Územie Chorvátskeho ramena bolo kedysi zelenou kostrou Petržalky. Okrem hlavného toku malo aj bohatú ramennú sústavu, ktorá bola zakončená mnohými jazierkami. Bočné ramená a prirodzená pobrežná vegetácia však počas stavby sídliska v 70-tych rokoch vymizli a okolie ramena sa zmenilo na technické dielo upravené sadovníckym spôsobom," hovorí Eva Kocianová z Asociácie priemyslu a ochrany prírody. Najzachovalejšia z hľadiska pôvodnej vegetácie zostala južná časť ramena. Vyhlásenie tejto lokality za chranené územie považuje Kociánová za súčasť návrhu revitalizácie ramena. "Ak má rameno plniť funkciu biokoridoru, treba ho podporiť vegetáciou, vytvoriť z neho oddychovú zónu a zabrániť výstavbe v jeho priamom okolí."
Chránená časť má slúžiť len vegetácii, faune, chodcom a výskumníkom. Prístup by sem nemali mať ani rybári či cyklisti. Podľa ochranárov treba vytvoriť na tomto území podmienky na návrat pôvodných rastlinných druhov, aby vznikol vzorový obraz mŕtveho ramena rieky v lužnej oblasti. "Niektoré vysadené dreviny budeme likvidovať. Napríklad pajasene či agáty, ktoré sa v lokalite objavili ako invázne druhy a postupne by vytlačili všetky pôvodné," vysvetľuje Eva Kocianová. Za negatívne považuje aj svojvoľné nasadzovanie nepôvodných druhov rýb, ktoré sú agresívne, a zbavovanie sa exotických korytnačiek vpustením do ramena.