Bratislavské podhradie je už pomaly päťdesiat rokov súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. To však neprekážalo, aby sa v 60-tych rokoch minulého storočia nezbúrali celé bloky objektov na Vydrici a Zuckermandli kvôli Novému mostu.
Záujem architektov o lokalitu Podhradia siaha až do začiatku 20. storočia. Rad súťaží vypísaných v minulosti na jej riešenie uzatvorila zatiaľ posledná súťaž v roku 2002. Porota posudzovala pätnásť návrhov, ale len niektoré zohľadňovali zásady pamiatkovej ochrany, prijaté ako nezáväzné. Návrhy sa väčšinou orientovali na záujmy investora, a tak sa v nich objavovali i dvadsaťposchodové výškové dominanty priamo pod Hradom. Samotní architekti boli spokojní najmä s tým, že v návrhoch prevládala novodobá, nie historizujúca architektúra.
Sporným bodom medzi pamiatkarmi a architektmi je aj to, že pamiatková rezervácia má mať veľkú koncentráciu dochovaných nehnuteľných kultúrnych pamiatok. O podhradí to však už neplatí. Stráca vďaka tomu právo na zákonnú ochranu?
Pamiatkari si myslia, že rozhodne nie a nechcú negovať pôvodný historický urbanizmus tejto časti mesta. No na rozdiel od laickej verejnosti sa s architektonickou obcou zhodujú v jednom - sú rozhodne proti vybudovaniu replík pôvodnej architektúry podhradia.
(mi)
O aké územie ide
Ide o južnú časť podhradia v priestore od vyústenia tunela na Nábreží armádneho generála L. Svobodu po Rybné námestie. Územie je rozdelené na tri úseky - sektor Vydrice, Kúrie a Zuckermandl. Sektor Vydrica zahŕňa východnú časť riešeného územia po objekt Vodnej veže. Sektor Kúrie siaha od Vodnej veže po napojenie Žižkovej ulice na nábrežnú komunikáciu. Sektor Zuckermandl zahŕňa západnú časť riešeného územia od napojenia Žižkovej ulice po tunel. Súčasťou riešeného územia je aj nábrežie, zahŕňa promenádu s líniou verejnej zelene.
