Dva roky uplynuli od času, keď mesto predalo pozemky v podhradí súkromným investorom. A až teraz predkladá verejnosti konečný názor na to, čo má v tejto lokalite stáť. Oddnes má verejnosť možnosť pripomienkovať územný plán zóny podhradia. Plán zóny vznikal komplikovane, predchádzali mu mnohé stretnutia zástupcov mesta s pamiatkarmi, investormi ale aj občianskymi združeniami. Dôvod, prečo si jeho vznik vyžadoval dlhý čas, je taký, že ešte bývalé vedenie mesta predalo pozemky bez toho, aby presne stanovilo pravidlá budúcej výstavby v podhradí. Diskusie o budúcnosti podhradia sa neskôr zaoberali tým - či bude moderné, alebo si zachová historický charakter.
Terajší návrh plánu zóny vychádza zo zásad pamiatkovej ochrany, ktoré vypracoval Krajský pamiatkový úrad Bratislava pre južnú časť podhradia - Vydricu a Zuckermandl.
Zásady boli spracované už takmer pred dvomi rokmi v čase, keď jeden z majiteľov podhradia - Avant, a. s., vypísal urbanisticko-architektonickú súťaž na riešenie daného územia. Do podmienok súťaže však zásady pamiatkarov nezahrnul. A ani nemusel, keďže mesto predalo pozemky bez vypracovanej záväznej územno plánovacej dokumentácie. Investor sa tak dostal nebezpečne blízko k možnosti rozhodnúť o ďalšom osude zóny podľa svojich záujmov, ktoré sú v rozpore s pamiatkarskými zásadami.
Avant v apríli minulého roka požiadal Pamiatkový úrad o prehodnotenie zásad, ktoré vypracovali krajskí pamiatkari. Úrad nakoniec spochybnil ich legislatívnu platnosť. Vtedy riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Marian Havlík povedal: "Chápal by som, keby niekto argumentoval, že zásady nie sú dokonalé. V tom smere by som bol ochotný viesť dialóg a odbornú diskusiu. Ale spochybniť legislatívnu platnosť? Som presvedčený, že to nie je možné." (Zdá sa, že každé dôležité rozhodnutie alebo stanovisko Krajského pamiatkového úradu je nadriadenými inštitúciami označené za "nezákonné". Ako v prípade oplotenia amerického veľvyslanectva, tak i v prípade podhradia - pozn. red.)
Určiť zásady pamiatkovej ochrany zóny podhradia nebolo jednoduché. Ide o chránené, ale aj problematické územie. Pôvodná architektúra tu v 60-tych rokoch podľahla veľkoplošnej asanácii. Pre architektov je to dôvod pre tvrdenie, že vlastne už ani niet čo ochraňovať.
Pamiatkari to ale vidia inak. Podľa Mariana Havlíka sa zásady snažia vrátiť podhradiu jeho identitu, preto vychádzajú z historických máp a fotografií, z výskumov a zameriavaní objektov spred a počas asanačných prác, ktoré boli v súčasnosti overované v teréne.
Magistrát teda dnes odbornej i laickej verejnosti predkladá územnoplánovaciu dokumentáciu, týkajúcu sa vysoko atraktívneho územia mesta, ktoré na seba sústreďuje pozornosť investorov, pamiatkarov, ale predovšetkým samotných obyvateľov. Nakoľko je v nej zohľadnené stanovisko pamiatkarov a nakoľko záujmy investora, o tom sa Bratislavčania môžu presvedčiť do 5. apríla.
