až tri pasáže. V stredoveku bývali na ulici drobní remeselníci a obchodníci v domoch bežného priechodového typu. Domové parcely na južnej strane boli úzke a dlhé, siahali až po mestské hradby. Na severnej strane boli širšie a kratšie a siahali do stredu domových blokov. Taktiež tam bola kedysi Laurinská brána, ktorú dnes pripomína už len železná konštrukcia a odkaz na zemi.
Cafe Exit tak trochu pripomína bránu do pekla. Na červeno namaľované múry a plastika v tvare čertovho chvosta tento pocit ešte umocňujú. Vo výklade sa vyníma farebná vodná fajka.Na rohu Laurinskej a Uršulínskej ulice sa nachádza dom (na snímke) s nárožným hranolovým arkierom. Vznikol spojením dvoch starších renesančných domov. Ľavý dom mal vo výške tretieho poschodia atiku s obdĺžnikovými otvormi a v prízemí pravého domu je zas miestnosť zaklenutá renesančnými krížovými klenbami na stredný stĺp. Dom s arkierom v minulosti volali Paracelsushaus. Podľa tradície v ňom býval známy lekár a alchymista Theophrastus Bombasta von Hohenheim, zvaný Paracelsus. V súčasnosti sa v dome nachádza kozmetický salón, vinotéka a optika Laurenta.Všetci hudobní fajnšmekri určite poznajú hudobnú predajňu na rohu Roxy (na snímke). Od ostatných hudobnín sa líši svojím vyhraneným tovarom. Ponúkajú aj to, čo vraj inde zákazníci nenájdu: rarity z malých európskych labelov, inde nedostupné mimoeurópske vydania a podobne.
Počas deviatich rokov existencie Roxy si do predajne zvykli chodiť špecializovaní zberatelia, ktorí si dopĺňajú zbierky, ale aj ľudia, ktorí so svojou zbierkou iba začínajú a potrebujú odbornú radu. Klientmi je taktiež mnoho známych osobností z hudby i kultúry.
Na mieste terajšieho nájomného domu stál až do roku 1908 jednoposchodový renesančný dom s kruhovým arkierom na nároží. V 19. storočí v ňom bola hlavná bratislavská trafika. Po jeho zrútení postavili dnešný neobarokový dom.
Pohľady okoloidúcich púta dizajnérska predajňa (na snímke) s nápaditým tovarom, ktorý má na svedomí Simon Mitchell. Tieto extravagantné dizajnérske kúsky z talianskej fabriky Adrenalina, ktoré isto nemôžeme zaradiť medzi bežný sortiment, sa hodia do väčších spoločenských priestorov. Na mieste tejto budovy stál kedysi dom, známy pod názvom Alchimistenhaus, pretože na začiatku 17. storočia tu zriadil alchymistickú dielňu šľachtic Štefan de Liszty. Vo svojej dielni robil v noci rôzne pokusy s kyselinami, z domu bolo cítiť odporné výpary, z komína sa valil čierny dym a ostatní ho upodozrievali zo styku s diablom. On však chcel iba získať zlato z menejcenných kovov. Možno aj preto vznikla v meste povesť, že v dome býval alchymista, ktorý vyrábal zlato zo železného prachu.Na Laurinskej ulici sa nachádza aj priestranná presklená pasáž, v ktorej zaujme predovšetkým malá kaviareň Kredit. Stretávajú sa v nej rôzne osobnosti nášho kultúrneho života, a možno preto je pre návštevníkov taká príťažlivá. Pred kaviarňou dominuje aj kužeľovitá fontána a strom.Do Činohry Divadla Pavla Országha Hviezdoslava vyrážajú ľudia za kultúrou. Obľúbené divadlo má v repertoári osvedčené a divácky úspešné diela ako Portugália, Ženský zákon či Tančiareň. Onedlho uvedie novinku, hru Mizantrop od francúzskeho dramatika J. B. P. Moliéra.Palaciniekchtivých hostí láka na ochutnávku francúzskych dobrôt táto obrovská, ručne maľovaná panvica. V "creperii" ponúkajú okrem klasických palaciniek aj extra veľké kúsky tzv. crepy. Tie podávajú s rôznymi polevami, vyprážané či zapekané. Kolorit a atmosféru Laurinskej ulice dopĺňa aj zopár neprehliadnuteľných detailov. Pod mlynčekom, ktorého rukoväť sa neprestáva točiť, je reštaurácia U anjelov. O pár metrov ďalej sedí na zemeguli malý anjel s trúbkou a stráži zamknutú bránu. Nad reštauráciou Corrida de toros zase zaujme vývesný štít a pohľady turistov už tradične púta socha znázorňujúca paparazziho za rohom rovnomennej reštaurácie.
