Pohľad na Židovskú ulicu od Dómu sv. Martina. FOTO - ANTON ORLÍK, AMB
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli. Židovská ulica
Najmalebnejšia a najrušnejšia ulica Prešporka, ktorá množstvom starinárskych a starožitníckych skliepkov, vytlčenou dlažbou, dosť veľkou špinou a čulým pouličným ruchom pripomína orientálne mestá. Spája Rybné námestie so Zámockou či s Kapucínskou ulicou. Ústia do nej Zámocké schody, Petöfiho a Mikulášska ulica. Odbočuje z nej Medzierka.
Keď sa Židia už nemohli usadzovať na starej Židovskej (Nedbalovej) ulici, väčšina z nich sa uchýlila na Schlossgrund. Preto ho nazvali Židovskou ulicou.
Osada okolo sv. Mikuláša
Východná časť tohto pozemku okolo Kostola sv. Mikuláša bola v 14. a 15. storočí už taká zastavaná, že tvorila osobitnú osadu. Jej obyvatelia mali osobitné výsady. V roku 1430 sa spomína ako rumovisko, ale po udelení výsad sa osada opäť postavila na nohy. Vieme, že kráľ Žigmund dekrétom vydaným v Prešporku 6. februára 1430 oslobodzuje obyvateľov predmestia sv. Mikuláša na desať rokov od platenia daní. Túto slobodnú obec v roku 1850 za úradovania mešťanostu Karola Kampfmüllera (kúpou) spojili s mestom Prešporok.
Kostol sv. Mikuláša, podľa ktorého sa volala táto časť mesta, sa spomína od roku 1423 do 1531. V tom roku ho zbúrali pri hroziacom tureckom vpáde. Ležal v troskách ešte aj v roku 1548. Terajší kostol postavili neskôr, bohoslužby v ňom odbavujú kapucíni.
Židovská ulica atrakciou
Dnes je Židovská ulica jednou z pozoruhodných atrakcií Prešporka. Obývajú ju takmer výlučne chudobnejšie židovské vrstvy, ktoré v skliepkoch otvorených do ulice čulo obchodujú.
Pred bitkou pri Moháči bola Židovskou ulicou dnešná Nedbalova, ale keď Židia po moháčskej porážke zutekali z mesta, kráľovná Mária nariadila vykázať ich z Prešporka navždy. A naozaj, do roku 1848 sa nesmeli do mesta vrátiť, respektíve zadovážiť si tam dom či pozemok. V roku 1599 im povolili usadiť sa na úpätí Schlossgrundu.
Geto oddelené mrežami
Ulicu vtedy uzatvárala od mesta mrežová brána a dodnes sa nájdu v Prešporku starší ľudia, ktorí sa pamätajú na geto, až do roku 1848 oddelené železnými mrežami. Na oboch koncoch ulice stála strážnica, na severnom konci ju dosiaľ môžeme vidieť. Obyvateľov Židovskej ulice strážila mestská polícia a podvečer zatvárala mrežové brány. V roku 1809, keď Francúzi 26. júna bombardovali mesto, zachvátil požiar veľkú časť Židovskej ulice, o dva roky neskôr, v roku 1811, keď vyhorel hrad, ľahla popolom aj Židovská ulica. Vtedy zhorel aj celý archív židovskej náboženskej obce.
Ako zaujímavosť uvedieme, že prastará matka slávneho básnika Heinricha Heineho Sára Lea Geldernová, rodená Michel-Simonová, pochádzala z prešporského geta.
Dodáme ešte, že na Židovskej ulici sa nachádza policajná stanica spojená so stanicou prvej pomoci.
(Krátené.)
Nabudúce Petöfiho (Beblavého) ulica.
Úryvok z knihy Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy. Podhradie.
Vyšlo vo vydavateľstve Albert Marenčin PT.
