Marianna Arvay-Čunderlíková s dcérkou pred obrazom, ktorý maľovali spolu.
Fotograficko-výtvarný cyklus Premeny tela vytvorila MARIANNA ARVAY-ČUNDERLÍKOVÁ (1971) inšpirovaná človekom, splývajúcim s prírodou ako chameleón. Farba na pôsobivo pomaľovaných ľudských telách slúži ako mimikry, preto sú vo výtvarnom spracovaní fotografií ľudské postavy zblízka nerozoznateľné. No zo vzdialenosti sa ako zázrakom vynárajú z plátna.
Ako ste začali tvoriť mimikry?
„Päť rokov som viedla v Nemecku kurzy pre mládež. Aby to bolo zábavné, vymyslela som, že si majú namaľovať na telo kus prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Pár účastníkov workshopu nás potom pozvalo na Maltu. Boli tam krásne pobrežné kamene, ktoré ma oslovili. Začala som skúšať splývanie človeka so štruktúrou skál. Z toho vznikol cyklus fotografií z pobrežia. Dúfam, že niekde ani nepoznať, či je to skala alebo človek."
Prečo spájate maľbu s fotografiou?
„Splývanie tela s prírodou je len okamih, model sa umyje a je po všetkom. Zachytila som to na film, ale zdalo sa mi to málo - čo s fotografiou? A tak som prešla k maľbe s jednou témou. Rudolf Fila, môj bývalý profesor, mi povedal, že najlepšie by bolo, keby som z tých, čo mi pózovali, dala dole kožu a tú vystavila." (Smiech.)
Ako dlho trvá, kým si pripravíte výjav na fotografiu?
„Na Malte to muselo ísť veľmi rýchlo, lebo nikto z Malťanov nechcel byť na pláži, všetci chceli ísť do vnútrozemia na obed, takže som to musela stihnúť za dvadsať minút. Motívy z Chorvátska som robila aj štyri-päť hodín. Motív skaly na nohe dokonca tak dlho, až sa modelovi farba zapiekla do nohy, takže s ňou chodil ešte tri dni."
Ste rodená Bratislavčanka, ale študovali ste na Vysokej škole úžitkového umenia vo Viedni.
„Ako devätnásťročná som išla na skúšky do Viedne a urobila som ich. Povedala som si, prečo to neskúsiť, no bolo to veľmi ťažké - nemala som štipendium ani ubytovanie, nič."
Ako sa odvtedy vaša tvorba zmenila?
„Skúšala som rôzne štýly od akčných malieb cez grafiku až k tejto tichšej forme. Asi to závisí aj od priestoru, lebo vždy keď som sa presťahovala, aj moja tvorba sa zmenila. Vo svojom ateliéri v Kitsee som mohla viac špiniť - bol to starý domček, za ním pole. Mala som tam materiály ako popol, hlinu, piesok, tak som ich používala. Teraz som zase v čistejšom prostredí..."
Na výstave sú aj fotografie z performance s pomaľovanými tanečníkmi. Kde ich robíte?
„Performance sú sprevádzané hudbou a niekedy spájané aj s maľovaním obrazu - s otláčaním pomaľovaných ľudí na plátno. Väčšinou ich robíme v parku. V kláštore Stift Melk sme mali úplne prvú performance. Tanečníci boli polonahí a každý si hovoril ojojoj, čo na to povie páter Martin, kultúrny referent kláštora. Ale páter bol nadšený. Dokonca sme s ním potom robili aj oratórium od Haydna so štyrmi pomaľovanými tanečníkmi."
Premeny tela sú vašou prvou výstavou doma. Prečo ste sa vlastne do Bratislavy vrátili?
„Z lásky. (Smiech.) Tu som sa vydala."
