Pukliny, uvoľnené kamene a iné kritické miesta sú najmä vo vrchnej časti hradnej skaly a všetky sú obrazovo zaevidované. Zároveň bola urobená kontrola statiky obvodových, ochranných a podporných múrov i múrov jednotlivých objektov.
"Nechceme, aby sa zopakovala situácia z Trenčianskeho či Spišského hradu, keď padol múr," zdôvodnil pre TASR riaditeľ mestského investora pamiatkovej ochrany Paming Cyril Vaňo.
Podľa neho teraz spolu s pamiatkarmi, stavbármi, geológmi, botanikmi a statikmi rozhodujú, akým spôsobom spevnia skalu. Možnosti je niekoľko, napríklad možno ju obaliť pletivom, čo však je veľmi drahé. Pri rekonštrukcii musia citlivo postupovať a zohľadňovať množstvo faktorov. Rastie tam asi 15 druhov vzácnych rastliniek, napríklad Palina rakúska, ktorá sa nikde inde nenachádza.
Aj keď je hrad ruina, chcú ju chrániť, aby sme neprišli o jednu z najcennejších historických pamiatok. Keďže zistili viaceré zamokrené plochy, uvažujú i o odvodnení celého hradiska. "Keby bol Trenčiansky hrad odvodnený, jeho múr by sa v minulom roku nezrútil," konštatuje Vaňo.
Monitoring urobili špeciálnym prístrojom na meranie skalných porúch, ktorý zhotovil geodet Ján Vlčko. Prvýkrát bol vyskúšaný na Devíne a Vaňo by bol rád, keby sa tento postup zovšeobecnil na záchranu historických pamiatok na celom Slovensku.
