Panorámu Bratislavy už, bohužiaľ, nezdobia dve cibuľovité vežičky synagógy neológov, postavenej v roku 1893 podľa projektu D. Milcha. FOTO - VYDAVATEĽSTVO PT ALBERT MARENČIN
storočí, o Starej radnici a Michalskej veži však tiež kedysi kolovalo medzi ľuďmi mnoho legiend. Pod Michalskou vežou mnohí doteraz zadržiavajú dych, radnica je zaujímavá zamurovanou delovou guľou alebo sochou Madony.
No dnes sa už tieto príbehy z našich životov vytratili a panorámu Bratislavy zmenili novodobé veže. Čo o mrakodrapoch minulosti vieme?
Veža konkatedrály sv. Martina Konkatedrála sv. Martina patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby a je najvyššou gotickou dominantou v Bratislave s vežou vysokou 85 metrov. Dnešnú podobu kostol nadobudol až v roku 1849, po tom, ako bol postupne poškodený vojnou, silným zemetrasením a inými pohromami. Práve v tomto roku bol umiestnený na vrchol veže pozlátený vankúš a napodobenina uhorskej kráľovskej koruny ako symbol korunovačného významu kostola.
Gotická veža kostola bola postavená spolu s trojlodím a plnila aj funkciu obrannej bašty.
Koruna je vysoká 1,57 m, váži 300 kg a spočíva na štvorcovej poduške o ploche 4 m
2 .
Veža Starej radnice, Hlavné námestie
Radnica patrí medzi najvýznamnejšie objekty mesta. Najstaršiu časť stavby - dom s vežou dal postaviť richtár Jakub v roku 1288, po jeho smrti prešli do vlastníctva jeho synov. Veža vo vlastníctve súkromnej osoby však mohla ohroziť mesto, preto túto časť domu mesto odkúpilo v roku 1387. Bohato zdobená veža zo 14. storočia mala pôvodne kamennú galériu so štyrmi bočnými vežami a úzkou vysokou strechou. Po zemetrasení v roku 1590 vežu zrenovovali a po požiari v 18. storočí hornú časť prestavali v barokovom slohu.
Dnes je veža hlavne koncertným miestom a premieta sa na ňu z náprotivnej budovy laserový orloj.
V podnoží veže je malá tabuľka s ryskou, ktorá ukazuje výšku hladiny Dunaja počas záplav v roku 1850 a vedľa gotického okna je do veže zamurovaná delostrelecká guľa, ktorá pripomína ostreľovanie mesta Napoleonovými vojskami v roku 1809. Podľa ďalšej legendy viažucej sa k veži baroková socha Madony z roku 1533, ktorá sa nachádza na nároží, naučila Bratislavčanov čistiť mesto na obecné náklady.
Veža Kostola Zvestovania Panny Márie, Františkánske námestie
Bratislava má dve františkánske veže. Horná časť pôvodnej gotickej je dnes umiestnená ako altánok v Sade Janka Kráľa v Petržalke a druhá, novogotická, stojí na svojom mieste - na múroch františkánskeho kláštora.
Originálna veža z 15. storočia, naspodku štvorhranná, vyššie šesťboká, patrila medzi najkrajšie gotické veže vo vtedajšom Uhorsku. Pre zlý stav hornej časti, poškodenej zemetrasením a požiarmi, ju v roku 1897 rozobrali a umiestnili do parku. Koncom 19. storočia ju nahradili novou, kópiou pôvodnej. Autorom je Fridrich Schulek a vysvätili ju 16. mája 1897.
K dvom vežiam sa viaže jedna legenda. Členovia františkánskej rehole žili vždy v chudobe, ale postupne začali bohatnúť a opúšťali asketický život.
Jedného dňa prišli k nim dvaja mnísi z iného kláštora, ktorí boli pobúrení búrlivým životom bratov a začali im to vyčítať. Zakrátko sa to donieslo predstavenému rehole, opátovi Damiánovi. Sľúbil, že vykoná nápravu, ale mníchov sa rozhodol nebadane odstrániť. Počas prechádzky sa na nich vrhli drábi a strčili ich do dvoch sudov, vybitých klincami. Sudy s mníchmi spustili z hradnej skaly do Dunaja.
Nasledujúceho rána františkáni našli svoj kláštor bez veže. Až od rybárov sa dozvedeli, že veža stojí na pravom brehu Dunaja, kam ju duchovia dvoch mŕtvych mníchov preniesli.
Michalská veža, Michalská
Všetky vzdialenosti od mesta sa počítajú od stredu veže. Miesto nultého kilometra je vyznačené pod vežou mosadznou hviezdicou spolu so vzdialenosťami metropol.
Michalská brána so svojimi zachovanými dvoma oblúkmi a zvyškami mestskej priekopy bola ako hlavná mestská brána najsilnejšie opevnená. Vežu stavali celé storočia a najprv mala hranolovú podobu. Najstaršie sú prvé dve poschodia, ktoré pochádzajú z prvej polovice 14. storočia, zvyšok dostavali o 200 rokov neskôr. V roku 1758 vrchol zakryli helmicou a sochou svätého Michala archanjela - drakobijcu. Kompletne zreštaurovaná bola Michalská veža v 70-tych rokoch minulého storočia.
Aj k Michalskej veži sa viaže niekoľko legiend: jedna hovorí o tom, že obyvatelia židovskej štvrte odmietli prispieť na vežové hodiny, takže do istého času mala len tri ciferníky. Chýbal jej ten na západnej strane. Ďalšia povera tvrdí, že skúšku úspešne zloží iba ten študent, ktorý pod Michalskou vežou nepreriekne nahlas ani jediné slovo, kým ňou neprejde.
Veža klariského kostola, Klariská
Kostol klarisiek sa môže pochváliť európskou raritou. Gotický jednoloďový kostol z prvej polovice 14. storočia zdobí päťboká hranolová veža, postavená začiatkom 15. storočia.
Unikátna je preto, že gotické hranolovité veže sa stavali väčšinou štvorboké alebo šesťboké. V roku 1700 po zemetrasení nahradili časť poškodenej kamennej veže barokovou cibuľovitou strechou z medeného plechu, v roku 1902 jej však budapeštiansky architekt Friedrich Schulek vrátil pôvodnú gotickú podobu.
Táto veža sa nazývala tiež aj lietajúcou, pretože je postavená bez vlastných základov, jediný výstupok je v múre na juhozápadnom nároží kostola. Je mierne vychýlená.
Bratislavská legenda hovorí, že vežu postavil rytier Kristián, ktorý sa zamiloval do krásnej mníšky - sestry Matildy. Abatiša mu sľúbila, že prehovorí s Matildou ešte pred zložením sľubu, ak postaví kostolu vežu. A hoci rytier krásnu vežu postavil, abatiša klarisiek sľub nedodržala a Matildu preložili do iného kláštora.
