FOTO SME - PAVOL MAJER
Podľa odborníkov vzrastá každý rok hlučnosť o jeden decibel. V Bratislave medzi najhlučnejšie ulice už desaťročia patria ulice Šancová, Bajkalská, Vajnorská, Trnavská, Krížna a Ružinovská. Podľa platnej vyhlášky by tu hlučnosť mala dosahovať maximálne 70 decibelov, niekde je však aj o desať decibelov vyššia. Najviac sú postihnutí tí obyvatelia panelových domov, ktorí bývajú najbližšie pri ceste. Hladina hluku s poschodiami neklesá, a tak sú rovnako postihnutí tí na prízemí aj tí na najvyšších poschodiach. Podľa Ing. Vanovčanova zo Štátneho zdravotného ústavu hlavného mesta Bratislavy sa posledné väčšie merania hlučnosti v hlavnom meste robili niekedy pred desiatimi rokmi.
Prípustná hladina hlučnosti sa mení podľa mestských oblastí. Na sídliskách by mala dosahovať 50 decibelov, v domoch pri hlavných komunikáciách by to mohlo byť okolo 60 decibelov. V bytoch určuje vyhláška cez deň limit 40 decibelov, v noci v spálni by to malo byť iba 30 decibelov.
„Nepriaznivé účinky hluku sa u človeka začínajú prejavovať už od 65 decibelov vyššie. Ak je človek dlhodobo vystavený hluku s vyššou intenzitou ako 85 decibelov, môžu uňho nastať niektoré zdravotné poruchy. Najčastejšie prichádza k poškodeniu sluchového orgánu. Ak je človek hluku vystavený dlhodobo, nastáva uňho trvalé zníženie počuteľnosti,“ hovorí docent Stanislav Žiaran zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave, ktorý prednáša techniku prostredia. Tieto poruchy môže spôsobiť dlhodobý dopravný hluk v špičke, poľnohospodárske, stavebné a výrobné stroje a podobne. Hluk má negatívne účinky aj na zažívacie orgány, môže vyvolávať stres a nervozitu. Pri 130 decibeloch sa účinky hluku menia na bolesti sluchového orgánu. Ak hladina hluku dosiahne približne 160 decibelov, dochádza k pretrhnutiu bubienka. Podľa doktora Daniela Krausa z trenčianskej nemocnice ak sa napríklad pacient s chrípkou lieči v hlučnom prostredí, zhoršuje to proces jeho zotavovania, a ten trvá dlhšie. Preto lekári tak často zdôrazňujú, že ticho lieči. Hluk má na konte aj mnohé poruchy spánku. Prejavujú sa v jeho hĺbke, rytme a trvaní. Niekedy môže pod jeho vplyvom dôjsť aj k zvýšeniu srdcového napätia, k poruche látkovej výmeny a podobne.
Vyhláška o ochrane zdravia pred nepriaznivými účinkami hluku a vibrácií presne určuje, aké hodnoty hluku a ultrazvuku by mali byť na jednotlivých pracoviskách. (or)
