Kauza okolo vybudovania bezpečnostnej zóny Veľvyslanectva USA na Hviezdoslavovom námestí, v ktorej Krajský úrad ochrany pamiatok Bratislava odmietol vydať povolenie na jej realizáciu, by sa mohla stať precedensom. To je aj názor riaditeľa úradu Mariana Havlíka. V pamiatkovo chránenom území mesta sa totiž nachádza väčšina veľvyslanectiev, ktoré majú v našej republike zastúpenie.
Kameňom úrazu je fakt, že veľvyslanectvo USA chce realizáciou projektu ochrannej zóny rušivo zasiahnuť do Hviezdoslavovho námestia, ktoré je súčasťou pamiatkovo prísne chránenej rezervácie mesta vybudovaním vysokého plota a dokonca stavbou objektu pre strážnu službu. Veľvyslanectvo argumentuje dôležitosťou ochrany nielen zamestnancov veľvyslanectva, ale aj ľudí, ktorí sa v jeho okolí pohybujú.
Nikto však nevie, či by si v budúcnosti nechceli z dôvodu ohrozenia vybudovať podobné ochranné zóny všetky veľvyslanectvá. Vytvorený precedens by im k tomu otváral cestu.
Predmetom sprísnenej ochrany pamiatkarov je najmä takzvaná pamiatková rezervácia, ohraničená Hviezdoslavovým námestím, Gorkého ulicou, Námestím SNP, Župným námestím, Kapucínskou ulicou, Rybným námestím, Zámockou ulicou a hradným areálom, Nábrežím armádneho generála Ludvíka Svobodu a končí sa medzi dvomi z troch vežiakov pri tuneli.
Pamiatková rezervácia má vysoký stupeň ochrany, pretože sú v nej kumulované objekty vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Majú ešte neporušenú historickú parceláciu a urbanizmus, ktorý sa nesmie meniť. V tejto zóne sa nachádza deväť veľvyslanectiev. Ostatné diplomatické misie sídlia v tzv. pamiatkovo chránenej zóne mesta, ktorá má „mäkší" ochranný režim, hoci sa tiež chráni jej urbanisticko-architektonický vzhľad. Sem patria aj dve budovy sídla amerického veľvyslanectva.
Veľvyslanectvo Japonska, Hlavné námestie 2
Bratislavčanom známy dom v sebe skrýva ranogotickú dvorcovú zástavbu z 2. polovice 13. storočia. Najcennejšou súčasťou domu je obranná nárožná veža (snímka ju nezachytáva) s cimburím a podjazd so sedíliami. K prestavbe domu došlo celkom trikrát, naposledy koncom 18. storočia dal dom prestavať do klasicistickej podoby barón Schilson.
Veľvyslanectvo Japonska takisto žiadalo o inštalovanie klimatizácie. Krajský úrad ochrany pamiatok s inštaláciou súhlasil, avšak s výhradami. Boli presne určené miesta, kde klimatizácia môže a kde nemôže byť inštalovaná - napríklad v miestnosti so zachovaným pôvodným gotickým murivom. Pamiatkari zároveň sledujú, aký vplyv bude mať klimatizácia na prítomné reštaurované nástenné maľby.
Veľvyslanectvo Dánskeho kráľovstva, Panská 27
Veľvyslanectvo je nájomcom Keglevichovho paláca, ktorý pôvodne ako mestský dom v roku 1730 zakúpil barón Anton Amadi a dal ho prestavať na malý barokový palác. Z tohoto obdobia sa zachovala celá fasáda s kamenným portálom a ozdobnými pilastrami. Neskôr pridala nad portál svoj rodový erb grófska rodina Keglevichovcov a boky portálu opatrili kamennými sochami levov.
Veľvyslanectvo Dánskeho kráľovstva minulý rok požiadalo Krajský úrad ochrany pamiatok o inštaláciu interiérovej klimatizácie. Pamiatkari inštaláciu neodsúhlasili, pretože vyžadovala vybúranie šiestich vývodov šírky 220 mm smerom na uličnú fasádu, čím by sa narušila jej kompaktne zachovaná slohová štruktúra.
Veľvyslanectvo USA, Hviezdoslavovo námestie 4 a 5
Dom na Hviezdoslavovom námestí 4 je klasicistický, postavený na základoch gotického domu. Susedí s neobarokovým domom č. 5, ktorý má takisto k dispozícii americké veľvyslanectvo. Na oboch objektoch sú cenné predovšetkým uličné fasády, vstupné brány a vstupná chodba, schodisko so zábradlím a dražbou objektu č. 5. Celý objekt je výrazným predstaviteľom eklektickej architektúry z konca 19. a začiatku 20. storočia. Je zároveň súčasťou pamiatkovo chránenej urbanistickej štruktúry Hviezdoslavovho námestia, ktoré sa začalo utvárať po roku 1775 po zrušení mestských hradieb. Už o dva roky sa začalo s budovaním prvého verejného parku. Krajský úrad ochrany pamiatok súhlasil s návrhom reštaurovania fasád a schválil aj žiadosť o odstránenie dvoch komínov v streche stavby domu č. 5. S pripomienkou, že stavebník predloží úradu zameranie situovania a tvaru komínov. Krajský úrad ochrany pamiatok nesúhlasil s projektom vybudovania bezpečnostnej zóny okolo veľvyslanectva, pretože jeho realizácia by rušivo zasiahla do samotného nedávno historicky zrekonštruovaného Hviezdoslavovho námestia.
Veľvyslanectvo Veľkej Británie, Panská 16
Pôvodné jadro dnešného domu tvorí výstavný objekt z 2. polovice 13. storočia, ktorý mal vzhľadom na iné domy nezvyklú výšku - až tri podlažia. Zachovali sa z neho kvalitné kamenárske detaily (dva portály) a studňa. V prvej polovici 17. storočia bol dom renesančne prestavaný. Z tohto obdobia je dodnes zachovaná a na fasáde viditeľná reprezentačná výzdoba s esíčkovitou ornamentikou. Barokovú prestavbu datuje letopočet 1754 na portáli. Veľvyslanectvu bola povolená oprava štítovej steny.
Veľvyslanectvo Helénskej republiky, Hlavné námestie 4
Veľvyslanec Grécka sídli v barokovom paláci, postavenom na základoch gotického domu. Palác bol v prvej polovici 18. storočia postavený pre baróna Jána Jesenáka.
Veľvyslanectvo požiadalo pamiatkový úrad o osadenie kovových mreží v čiastočne historizujúcom tvare na štvrtom poschodí dvorovej fasády. Po obhliadke bola žiadosť schválená.
Veľvyslanectvo Španielskeho kráľovstva, Prepoštská 10
Veľvyslanectvo sídli v pôvodne gotickom dome z prelomu 13. a 14. storočia, ktorý bol renesančne prestavaný a zaklenutý v 1. polovici 17. storočia. Dominantná prestavba a nadstavba sa však uskutočnila v 70-tych rokoch 18. storočia, dom tak získal neskorobarokovú uličnú fasádu. V tomto období sa v dome istý čas nachádzala známa Tlačiareň Františka Patzka.
Veľvyslanectvo takisto o žiadne úpravy objektu nežiadalo.
Veľvyslanectvo Francúzskej republiky, Hlavné námestie 7
Na tejto parcele sa v stredoveku nachádzali tri gotické domy, upravované v období renesancie a radikálne prestavané a zjednotené pred prvou polovicou 18. storočia. Vznikol tak štvorkrídlový palác, jeho majiteľom sa v roku 1762 stal gróf Kutscherfeld, ktorý ho dal upraviť v rokokovom duchu. Veľvyslanectvo Francúzskej republiky, ktoré v Kutscherfeldovom paláci sídli, požiadalo pamiatkarov o sanáciu vlhkosti v suteréne i na poschodiach. Žiadosť bola schválená.
Veľvyslanectvo Nemeckej spolkovej republiky, Hviezdoslavovo námestie 10
Veľvyslanectvo sídli v paláci, ktorý si dal v roku 1856 postaviť uhorský miestodržiteľ Nestor podľa projektu Ignáca Feiglera ml. Výnimočnou črtou uličných fasád je sochárska výzdoba portálu s postavami satyrov a podokenné reliéfy s alegóriami jednotlivých mesiacov roka, ktorých autorom je sochár A. Brandl. Veľvyslanectvo nežiadalo o žiadne zásahy do objektu.
Veľvyslanectvo Rakúskej republiky, Ventúrska 10
Na mieste dvoch gotických domov bol pred polovicou 18. storočia postavený rozsiahly päťkrídlový Palác maršala Leopolda Pálffyho. Palác je charakteristický dvomi nádvoriami, vyrezávanou bránou s vojenskými trofejami maršala. Nad zdobným portálom sa nachádza erb neskorších majiteľov Wachtlerovcov.
Veľvyslanectvo o úpravy nežiadalo.
