omické prednášky a astronomické pozorovania pre Bratislavčanov.
„Bratislavčania budú musieť cestovať kvôli astronomickým pozorovaniam do Brna, Hlohovca, Žiaru nad Hronom či Viedne," hovorí Katarína Maštenová, jediný interný zamestnanec Astronómie v PKO. Podľa Eugena Gindla, šéfredaktora časopisu Kozmos, astronómia v PKO je osvetovým vzdelávacím pracoviskom, ktoré v Bratislave supluje hvezdáreň a planetárium. „Bratislava je totiž jediné hlavné mesto, ktoré nič také nemá - planetárium má pritom dnes už aj albánska Tirana," komentoval Gindl.
Riaditeľ kultúrneho strediska Vladimír Grežo tvrdí: „Úsek, ktorý má k dispozícii astronómia, je priveľký a pre stredisko priveľmi náročný. Nemôžeme ho zachovať na doterajšej úrovni. Priestory však ponúkneme na externé využitie a je len na astronómoch, aby nás presvedčili, že o prednášky a pozorovania bude záujem."
Katarína Maštenová hovorí, že o astronomické pozorovania prejavujú Bratislavčania veľký záujem. „Keď bol v auguste Mars v opozícii, čakali na nábreží stovky ľudí, aby sa mohli pozrieť ďalekohľadom na oblohu."
Okrem odsťahovania astronómie, stredisko obnoví vydávanie informačného mesačníka bývalej BIS-ky Kam v Bratislave. Namiesto neho vznikne nový mesačník, ktorý zatiaľ ešte nemá meno. Prvé číslo by malo vyjsť 24. apríla na Deň Bratislavčanov. Zmeny sa prejavia aj v redukcii krúžkov a klubov v priestoroch bývalého PKO. „Neviem, či budeme pokračovať v tradícii divadelnej Improligy, poradíme sa s divadelníkmi, či je toto podujatie natoľko kvalitné, aby sme ho chránili a zachovali. Divadlo Ludus sme podporili, ale ešte sme nešpecifikovali podmienky spolupráce," dodal riaditeľ.
Organizácia Bratislavské kultúrne a informačné stredisko vznikla v januári zlúčením PKO, Mestského kultúrneho strediska a Bratislavskej informačnej služby.
JANA PARKROVÁ
