Žigmundova brána pred prvou svetovou vojnou. Je zachovanou časťou hradného opevnenia žigmundovskej výstavby (1430 - 1440). Na jej východnej fasáde upútava výrazný vimperk v tvare oslieho chrbta s fiálami na obvode a profilovaný segmentový portál.
Úryvok z knihy Tivadara Ortvaya Ulice a námestia Bratislavy - Podhradie. Kniha pôvodne vyšla v roku 1905. Názvy ulíc a miest sú dobové, niektoré námestia sa zmenili na ulice a naopak, prípadne zbúraním úplne zanikli.
Strmá a nepohodlná, ale romantická úzka ulička vedie zo Židovskej ulice hore na Hrad, alebo sa ňou dostaneme na úpätie Vodného vrchu, na Oeserovu a Floriánsku ulicu a Šťukovou ulicou na Podhradské nábrežie. V 18. storočí (a zrejme aj predtým) volali ulicu „hlboká a strmá cesta" (via profunda et praeceps). Kedysi mala schody vytesané do skaly, teraz sú tam už betónové schody.
Rytina z roku 1574 dokazuje, že tam, kde sa na Židovskej ulici začínajú schody, stála vežová brána so sedlovou strechou. No dosvedčuje to aj historický údaj. Keď v roku 1439 prešporskí mešťania obliehali hradného kapitána Rozgonyiho, zavretého na hrade, plánoval výpad na mesto. Občania stavali pred bránou obrátenou k mestu zátarasy a hradbové koše, aby mu plán prekazili.
Schátraná gotická brána
Za touto dolnou bránou nasledovala horná - nádherná gotická slávnostná brána z 15. storočia, ktorá je už veľmi schátraná. V 18. storočí poznali túto bránu už len ako Starú bránu, napísal Matej Bel, ľudia teda už ani netušili o jej dávnej sláve. V bráne sa kedysi spájala elegantná výzdobnosť so skvelou architektúrou.
Presvedčivo to dokazuje súpis umeleckých pamiatok, ktorý sa konal v roku 1863 pod vedením Fridricha Schmidta, renomovaného architekta viedenskej radnice. Bránu postavili za Mateja Korvína koncom 15. storočia, nepochádza z 11. storočia, ako sa domnievajú niektorí jednotlivci, pomýlení bosážovým murivom. Mala ochrannú chodbu spočívajúcu na konzolách. Okrem toho ju bohato zdobili stĺpy, vežičky, lomené oblúky a sochy. Bola to skôr slávnostná než obranná brána.
Na rytine z roku 1574 má už zrútenú vežu, teda už v 16. storočí naozaj začala chátrať. Na spomenutej rytine spájajú bránu hradbové múry so strieľňami s ďalšou podobnou bránou s okyptenou vežou, no po tej dnes už neostalo ani stopy. V nedávnom období zriadili v bráne strážnicu, čo úplne zničilo krásu starej architektúry.
Pred touto bránou padol 9. októbra 1620 v bojoch s Gabrielom Bethlenom pri smelom útoku cisársky generál gróf Henri Dampierre. Z Prešporka previezli jeho telesné pozostatky do Francúzska do Nancy, kde cisár František Jozef ozdobil jeho hrob pomníkom, dielom pešporského rodáka Viktora Tilgnera.
Pri dvadsiatom štvrtom schode
Na Zámockých schodoch, v domčeku pri dvadsiatom štvrtom schode, písal nesmrteľný básnik PetŚfi v roku 1843 svoje Országgyžlési Tudósítások (Správy z uhorského snemu).
