Kto nikdy nebol v Španielsku, je správnym hosťom španielskej reštaurácie na Laurinskej. Myslím, že inú španielsku reštauráciu nemáme. Je vykladaná keramikou vášnivých južných farieb, obrázkami matadorov, a kto nie je snob, alebo je napríklad dieťa, bude mať porozumenie aj pre obrazovku zavesenú na strope, z ktorej pri španielskom jedle a za zvukov španielskych gitár môžete sledovať napríklad atletiku.
Raz naša rodina navštívila španielsku reštauráciu v spoločnosti bratislavskej kamarátky, čo už dávno žije v Anglicku, a tá potvrdila správnosť španielskych názvov jedál. Kým sme my jedli konzervatívne mäso, objednala si gazpaccio, studenú paradajkovú polievku, dala nám ochutnať a bola skvelá, aj keď vraj trošku slovenská. Na druhý raz sme už o gazpacciu vážne uvažovali, ale aj tak zvíťazili kuracie stehná, lebo tie sa nám zdali stopercentne španielske.
U ruže, Wolkrova ulica
O pol ôsmej ráno sú všetky ostatné útulné uličky stredovekého centra ešte pusté. U ruže je jediná kaviareň pre pracujúcich. Ešte donedávna vyzerala presne ako pred dvadsiatimi rokmi. Potom expandovala. Rozšírila svoje priestory a neviditeľná ruka trhu konečne v lete vyniesla stoličky a stolíky na ulicu. Trošku zdražela, ale neupadla, a kým ostatné zanikali, vznikali, menili sa na banky a zasa na krčmy, ruža zrejme ako jediná prežila. Pán pri pulte stále pomaličky čapuje ozajstné juhoeurópske espresso, ktoré si v časoch samoobsluhy každý odnášal na tácke sám a ktoré som vo svojich mladých rokoch neraz prevrhla spolu s hustým kondenzovaným mliekom a jahodovým džúsom. Väčšinou ma utešovali.
Bistro sa medzitým zväčšilo, a tým ráno trošku zosmutnelo. Keď je zima, sedí sa v kabátoch. Ráno tu sedia dvaja-traja stáli hostia a študujú Pravdu. U ruže sa číta vždy Pravda. Vyberám si knižku o Benátkach v zime, ktorá sa sem hodí, a k tomu počúvam družných dôchodcov, ako kritizujú reformy. Vždy si dám ešte druhé espresso. Raz som na stolíku s novinami nechala čerstvé SME. Pán z ruže sa od pultu tolerantne usmial, nech sa páči.
Rolo Café, Štefánikova ulica
Rolo Café na Štefánikovej ulici je vysunutý cíp centra. Ste v centre, ale už nie v centre pre turistov. Mestský život je práve tu. Chodím sem už dávno a vysedávam väčšinou dlho. Máločo vie spôsobiť takú hrdosť, ako keď človek automaticky dostane na stôl malú kávu s mliekom a tonik. Keď tu nie je moja spoločnosť, obsluha smutne oznamuje: Nikto tu nie je. Keď tu moja spoločnosť je, náš čašník sa chytá za hlavu. Občas spolu diskutujeme, občas sa nám chváli, koľko schudol. Raz za rok, na narodeniny majiteľa, býva v kaviarni tanec a jedlo a z reproduktorov znie slovenský hit Láska moja kde si alebo aj Let It Be. Niektoré roky sa netancuje, vtedy šéf pošle na stôl šampanské.
Najnovšie sú v ponuke Rolo Café veľmi nezdravé a veľmi dobré jedlá, ktoré vo fritéze smaží osobne náš čašník, ale, ako zdôrazňuje, len ak má čas. V lete sa v noci skvele sedí vonku, aj keď treba trochu prekrikovať autá. Kto má chuť na luxus, môže si dať caipirinu, rozdrvený ľad s limetkovým sirupom, limetkami a tonikom. Pokiaľ ide o kávu, je najlepšia v celom meste. FOTO SME - PAVOL MAJER
