Handbal na štadióne ŠK Bratislava v roku 1950. FOTO - ARCHÍV MÚZEA
O „vzkriesenie" českej hádzanej u nás sa pokúšali v posledných rokoch tretieho decénia 20. storočia v telovýchovných organizáciách Sokol, Orol či RTJ. No táto hra v nich nikdy nedosiahla pre malý záujem vyššiu úroveň. So zmenou politickej situácie a vznikom Slovenského štátu sa u nás ujala iná podoba hádzanej - handbal.
Hádzaná na tráve sa uchytila v Bratislave
Táto medzinárodná hádzaná s 11 hráčmi, ktorá k nám prenikla z Viedne, sa tiež nestala celonárodným športom. Presadila sa iba na západnom Slovensku, najviac v Bratislave. Nemecká modifikácia hádzanej (jej prvé pravidlá boli vydané v roku 1917) sa na futbalových ihriskách začala objavovať od roku 1920. V širšom meradle sa na medzinárodnom poli uplatnila od roku 1926.
V roku 1928 sa v Amsterdame konal ustanovujúci kongres Medzinárodnej amatérskej handbalovej federácie (IAHF) aj za prítomnosti zástupcu bývalého Československa. V roku 1934 rozhodol kongres Medzinárodného olympijského výboru o jeho zaradení do programu OH 1936 v Berlíne. Prvé majstrovstvá sveta v handbale boli usporiadané v roku 1938 v Nemecku a zúčastnilo sa ich desať európskych krajín.
V Čechách sa handbal takmer neuchytil. Česká hádzaná sa totiž počas okupácie stala po futbale druhým najsilnejším športom. V Bratislave sa medzinárodná hádzaná s 11 hráčmi etablovala rýchlo a česká hádzaná načas vymizla z ihrísk. Riadiaci orgán slovenskej telovýchovy po roku 1939, Slovenská ústredná športová rada mala záujem o rozvoj handbalu. Po založení Slovenského handbalového zväzu v Bratislave vo februári 1942 získavala hra čoraz väčšiu členskú základňu.
Prestížny súboj pre Slovákov
Začiatkom júla spomínaného roka sa u nás uskutočnil prvý handbalový turnaj. Zúčastnili sa ho priekopníci z radov nemeckej menšiny v Bratislave. Predstavovali ju kluby DSK a FS, ďalšími účastníkmi boli ŠK a ŠK Slovan Bratislava. Vo finále turnaja ŠK Bratislava porazil DSK 6:5. Pod hlavičkou ŠK vystupoval výber hlavného mesta a v tomto zápase išlo v podstate o prestížny súboj Nemcov a Slovákov. V drese Bratislavčanov hrali známe tváre spod basketbalových košov, pretože univerzálnosť športovcov bola vtedy samozrejmosťou. V zostave sa objavili Letovanec, G. Gross, Psotka, Pohlodek, Brat, Bubák, Bobocký, Jedľovský, Frühwald, Matušica, Mistrík, Herrmann, Kopal.
V aparáte zväzu sa o rozvoj tejto hry najviac angažovali R. Sergovič, T. Mayer a I. Izakovič, ktorý sa stal jeho prvým náčelníkom. Po ňom do funkcie nastúpil E. Otřísal. Noviny Slovák v marci 1944 v hodnotiacom článku napísali: „Pri založení mal zväz tri kluby so 42 členmi, v roku 1944 mal šesť klubov s 82 členmi. Zväz mal iba dve pohárové súťaže, žiaden iný, ani medzinárodný podnik." Zároveň autor konštatuje, že „je chybou, že hanbal sa pestuje iba v Bratislave, kým náš vidiek nie je ešte zapojený".
Autor: IGOR MACHAJDÍK(Pripravujeme v spolupráci s Múzeom telesnej kultúry v SR)
