Aj takéto atraktívne momenty môžete vidieť na vodnom lyžovaní. Na snímke Peter Galba z Interu Bratislava. ŠTARTFOTO - PETER POSPÍŠIL
Bratislavská vetva vodného lyžovania, ktorú zastrešuje Asociácia športových klubov Inter, sa tiež môže popíšiť niekoľkými úspechmi. Najlepším slovenským juniorom roka sa stal Matej Kunert. Na majstrovstvách Európy juniorov v Nemecku skončil v skokoch druhý. Tento mladý Bratislavčan kombinuje člny aj vleky, pritom za vlekmi dosahuje lepšie výsledky aj vďaka menšej konkurencii. Marek Mlýnek z Interu vyčnieva v kategórii dorastu (vo vodnom lyžovaní je veková hranica posunutá nižšie, t. j. do 14 rokov), výrazne sa zlepšil v slalome a skokoch. Ďalší interista Peter Galba, ktorý vynikal v minulosti v slalome, si minulú sezónu zarábal v Portugalsku ako inštruktor. Preto sa na majstrovstvách Slovenska nezúčastnil.
Hľadajú mladých pretekárov
Mladých vodných lyžiarov je málo, a tak sa v Bratislave robí nábor nových adeptov. Ide však o dosť nákladný šport. Vodný lyžiar potrebuje tri druhy lyží (slalom, skoky a akrobacia), čo vyjde minimálne na 50-tisíc. Klub môže začiatočníkovi lyže požičať. Klubový poplatok v Interi je 20-tisíc, tento rok sa zrejme zvýši. Asociácia športových klubov Inter je navyše v čoraz horšej situácii. „Všetko sa rozdrobuje na malé kluby, podpora zo strany Slovnaftu už nie je takmer žiadna," konštatoval generálny sekretár Slovenského zväzu vodného lyžovania Marian Pospíšil. Vodnolyžiarsky Inter prežíva aj vďaka viacerým sponzorom.
Skúšali aj Draždiak
Ďalším problémom vodného lyžovania je samotná príroda. Tento šport sa nedá v našich podmienkach robiť v masovom meradle, v Bratislave je limit desiatich pretekárov. Momentálne má Inter ôsmich aktívnych.
Zlaté piesky museli vodní lyžiari opustiť pre viaceré dôvody. Platí tam zákaz jazdiť motorovým člnom, okrem toho na Zlatých pieskoch chýba vlek. Hoci Slovenský zväz vodného lyžovania úsilie smerom k výstavbe vleku vyvinul, STaRZ povolenie k výstavbe nedal.
Ďalšie aktivity lyžiarov sa preto presunuli na Draždiak, no problémy zostali. Na petržalskom jazere je zase prekážkou vedenie vysokého napätia, navyše Draždiak má priestorové obmedzenia. Vlastník reštaurácie Kormorán nesúhlasil s výstavbou vleku. „Chceli sme vodné lyžovanie v Bratislave rozvíjať masovejšie, a to sa dá jedine s vlekom. Mnoho Bratislavčanov chodí na vlek do Piešťan," pokračoval Pospíšil.
Voda neznesie veľa
Všetka vodnolyžiarska aktivita Interu sa tak sústredila na vodnú nádrž Blatné neďaleko Senca. „Vlek tam nie je. Je to vodná nádrž, ktorá je chovným rybníkom. Sú problémy s vyrovnávaním hladiny, takže sa nedá trénovať vždy. Tá voda je ako jediná vhodná na vodné lyžovanie. Lyžuje sa aj počas neskorej jesene a skorej jari, do módy prichádzajú suché neoprény, ktoré to pretekárom dovolia," ozrejmil Pospíšil.
Zimná príprava pozostáva z lyžovania na snehu, fungujú aj vodnolyžiarske trenažéry v bazénoch. V Bratislave je s tým problém pre známe kapacitné dôvody krytých bazénov. Na Slovensku je takýto trenažér jedine v Poprade.
V horizonte štyroch-piatich rokov plánujú Slováci s Čechmi spoločné majstrovstvá, z oboch strán je záujem o zvyšovanie kvality. Najbližšie našich pretekárov čakajú tento rok majstrovstvá Európy juniorov v Česku. KAROL SVOZIL
Vo vodnom lyžovaní existujú dva hlavné prúdy. Niektorí pretekári sa špecializujú na vlek, iní sa nechávajú ťahať člnom. Jazda za člnom je mladšia vetva tohto športu. Najmä ortodoxní člnári však nechcú jazdiť za vlekom. Naopak mladí lyžiari sa o vlek zaujímajú čoraz viac, pretože táto forma je vo svete preferovaná.
