Výstavu Zlatý vek plagátu otvorili v Českom centre, zameriava sa na český filmový plagát 20. storočia.
Zlatým vekom boli v histórii českého filmového plagátu šesťdesiate roky. Od roku 1958 začala Ústredná požičovňa filmov externe spolupracovať s maliarmi, grafikmi, scénografmi, architektmi a umelcami, ktorí do plagátovej tvorby vniesli experimentálne prvky. Vďaka takým menám ako Karel Teissig, Jiří Balcar, Richard Fremund, Jan Kubíček, Karel Machálek, Jiří Šalamoun, Antonín Sládek či Karel Saudek sa plagát stal významným umeleckým fenoménom doby. Zlatý vek plagátu je názov výstavy, ktorú otvorili v Českom centre na Hviezdoslavovom námestí spolu s Febiofestom 2004. Zameriava sa na český filmový plagát 20. storočia a je doplnená niekoľkými ukážkami súčasnej plagátovej tvorby.
Plagáty na výstave sú užším výberom z reprezentatívnej výstavy v New Yorku. Obsahujú humor i groteskné zveličenie, majú výrazné grafické riešenia, využívajú koláž, fotomontáž i retušovanie. Ich autori prijímali vplyvy op artu, pop artu, surrealizmu i psychedelického umenia.
V šesťdesiatych rokoch získavali plagáty obdiv publika na výstavách pri filmových festivaloch, vo foyeroch kín, v galériách, na uliciach i v bytoch, stali sa dokonca obľúbeným zberateľským artiklom. Keď sa v období normalizácie v plagátovej tvorbe prejavili zásahy cenzúry, mnoho českých tvorcov emigrovalo do zahraničia a väčšinou sa už venovali len voľnej tvorbe.
Filmový plagát si však napriek tomu udržal dobrú úroveň. V socializme nemal komerčný účel, preto pôsobil predovšetkým svojou výtvarnou kvalitou. Plagáty boli zaujímavé kreatívnou typografiou, manieristickou symbolikou a hyperbolizáciou. Také boli diela Antonína Sládka, Jiřího Šalamouna či Vladislava Hlavatého.
Začiatkom deväťdesiatych rokov sa v českom filmovom priemysle presadili zahraniční súkromní producenti, s ktorými prišli do Česka hlavne americké komerčné plagáty. Aj pre český plagát sa stalo prioritou predať film. Stal sa tak produktom štúdií grafického dizajnu. Táto prax znamenala zánik originality českých filmových plagátov.
Česká originalita sa v slobodnejšej miere uchováva len na plagátoch určených na propagáciu národných filmových festivalov. Od roku 1988 je v rámci národnej súťaže Český lev vyhodnotený aj najlepší český filmový plagát. Ocenenie už získali - Postel Michala Cihlářa, Pelíšky a Rok ďábla Aleša Najbrta, Otesánek Evy Švankmajeorvej a Kytice Juraja Jakubiska.
Bratislavská výstava ponúka napríklad plagáty k Menclovým oskarovým Ostro sledovaným vlakom, k muzikálu Starci na chmeli, komiksu Kto chce zabiť Jessiu? či k filmu Ako básnikom chutí život. V expozícii je zastúpená aj svetová produkcia, teda plagáty k filmom Sladký život, Psycho, Polnočný kovboj či Žltá ponorka.
MILADA ČECHOVÁ
FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
