Ján Dekan v piatok oslávi svoje osemdesiate piate narodeniny. Na snímke s dcérou Alexandrou. FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Bratislava vďačí Jánovi Dekanovi za odhalenie kúska svojej minulosti. Jednak sa na začiatku svojej archeologickej dráhy podieľal na archeologickom výskume na Devíne, ale najplodnejšie roky svojho života jubilant venoval výskumu rímskej vojenskej stanice Gerulaty v Rusovciach.
Ján Dekan sa narodil v Šahách, kde sa na miestnom gymnáziu dostal do kontaktu s archeológiou po prvýkrát. Venoval sa skautingu a náčelník s obľubou vyhľadával na táborenie také lokality, ktoré boli známe aj ako archeologické náleziská. „V tehelni sme napríklad zachránili mamutí kel," hovorí. Náčelník mal však vážny hendikep - neovládal slovenčinu, a tak ho požiadal, aby mu pretlmočil niektoré partie z Eisnerovej knihy Slovensko v praveku. Súčasne sa stal aj prekladateľom jeho korešpondencie s autorom knihy. „Tak som sa mimovoľne stretol so svojím neskorším učiteľom a mohol som sledovať správy o niektorých nálezoch."
Keď v roku 1938 vstúpili Horthyho vojská do Šiah, maďarské noviny ich označovali ako prvé prinavrátené maďarské mesto. „Náš dom bol jediný na ulici bez maďarskej trikolóry a ja som bol jediný, kto v chlopni saka nenosil maďarskú trikolóru," spomína akademik Dekan pri listovaní v rodinnom albume. Potom vezme obraz Devína a detailne vysvetľuje nálezy, ktoré tam kedysi s tímom objavili.
Do rozhovoru vstupuje dcéra Alexandra. „Otcovou vášňou pre archeológiu žila celá rodina. So sestrou sme museli ísť povinne na archeologický výskum, aby sme zistili, či nás to baví, alebo nie. Ja som zistila, že nie, ale sestru to, naopak, zaujalo. Dnes prednáša na katedre histórie v Nitre." Ján Dekan má tri dcéry.
Po maturite odišiel do Bratislavy, kde neskôr pracoval v Historickom ústave, potom na Filozofickej fakulte UK, kde bol vedúcim Katedry archeológie, dejín umenia, etnografie a folkloristiky. Neskôr zastával aj funkciu dekana fakulty. V roku 1964 prešiel do SAV, kde bol najprv vedeckým pracovníkom v Archeologickom ústave a potom až do dôchodku bol na čele Umenovedného ústavu SAV.
Je autorom azda najpredávanejšieho titulu bývalého vydavateľstva Tatran, reprezentačnej publikácie Veľká Morava - Doba a umenie, ktorá vyšla trikrát v slovenčine a v niekoľkých jazykových mutáciách.
Po odchode do dôchodku ešte publikoval a písal články. „Aj teraz má knihy, ktoré by stálo za to vydať, ale nie je vydavateľ," dodáva na záver Alexandra.
MARÍNA DOBOŠOVÁ
